Ministerstvo zahraničných vecí by malo už budúci týždeň oficiálne oznámiť ďalšieho kandidáta SR na dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ. Má v tom prax, keďže ide v poradí už o tretieho kandidáta.

Súdna rada si tento týždeň splnila svoju povinnosť a kandidáta zvolila. Podobne, šéfka rady poslala uznesenie o zvolení Ivana Rumanu na Úrad vlády, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby sa návrh Súdnej rady dostal na rokovanie kabinetu.

Niet dôvodu si myslieť, že vláda by kandidáta neschválila a celý proces by sa mal znovu opakovať. Navyše, keď tentoraz ide naozaj o osobu, ktorá – aspoň sa tak zdá – spĺňa požadované kritériá. To v doterajšom príbehu volieb a zvolenia kandidáta na dodatočného sudcu nepovažovala ani Súdna rada ani vláda vždy za samozrejmé. Prvá kandidátka M. Patakyová, ktorú súdu navrhli, neovládala dostatočne jeho úradný jazyk a druhý kandidát R. Procházka, neovládal zase „prirodzené“ a „samozrejmé“ základy ctihodnosti sudcu.

Vláda by rokovanie o kandidátovi nemala odkladať, ale ho budúci týždeň schváliť. Aj preto, lebo ďalšie zdržiavanie by bolo opäť na škodu nielen Slovenska, ale tiež samotného Všeobecného súdu EÚ. Neplnením domácej úlohy – dodať kandidáta – je na súde o sudcu menej, čo znamená, že nemôže fungovať tak, ako fungovať má.

Inými slovami, domáce problémy vyvážame na medzinárodnú scénu, čo nie je dobré. Je zvrchovanou záležitosťou Slovenska, že Súdna rada stále nemá taký počet členov, aký má podľa Ústavy mať. Ale nedodanie sudcu na medzinárodný súd už zvrchovanou záležitosťou Slovenska nie je, keďže sa netýka iba jeho, ale aj iných krajín.

Povedané jednou vetou: keďže dodatočný sudca Všeobecného súdu EÚ za Slovensko mal začať pracovať už v roku 2016, ale dodnes na súde nepracuje, je to nielen pre Súdnu radu, vládu, ale aj celú krajinu značná hanba.
Vláda a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré sú teraz na ťahu, by ju mali čo najskôr odstrániť, nie predlžovať.