Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje moratórium na prieskumy.
Autor Juraj Hrabko
Prezidentka Z. Čaputová sa rozhodla parlamentu vrátiť na opätovné prerokovanie novelu zákona o volebnej kampani. ktorá zakotvila 50 dňové moratórium na zverejňovanie výsledkov prieskumov verejnej mienky. Urobila dobre.
Aj vzhľadom na množiace sa špekulácie v súvislosti s časom – totiž, ak by zákon nevrátila, nadobudol by účinnosť oveľa skôr, ako keď ho parlamentu vráti. Čo znamená, že by mohol byť aj oveľa skôr podaný návrh na Ústavný súd a ten by tak mal viac času na základné rozhodnutie: či návrh prijme a či vydá predbežné opatrenie o pozastavení jeho účinnosti.
Prezidentku však pri rozhodovaní o zákone takéto veci a ani parlamentné manévre naozaj nemusia zaujímať. Aj preto, lebo zodpovedá za vlastné konanie. Aj preto, lebo nemá možnosť hlasovanie poslancov nijako ovplyvniť. Aj preto, lebo existuje možnosť, že parlament zákon opätovne neschváli. Takže aj preto nie je potrebné sa detailnejšie venovať jej pripomienkam, ktoré spolu s vrátením zákona do parlamentu poslala – ďalší osud zákona majú teraz v rukách poslanci.
Napokon, aj prípade, keď parlament prelomí veto prezidentky, na čo je potrebný súhlas najmenej 76 poslancov, aj tak zostane súdu dostatok času na posúdenie zákona v prípade, ak návrh dostane. Ani ústavní sudcovia predsa nežijú vo vzduchoprázdne, vedia aké zákony parlament schvaľuje, čo sa v krajine deje, aj to – ľudovo povedané – koľká bije. Inými slovami – ak budú chcieť ústavní sudcovia rozhodnúť, tak rozhodnúť aj môžu. Rozdiel medzi chcieť a môcť totiž v tomto prípade vskutku neplatí.
Platí, že na dobré sa zabúda a to aj v tomto prípade. Takže opätovne možno pripomenúť, že až troje parlamentných volieb – 2006, 2010 a 2012 – sa uskutočnili bez akéhokoľvek obmedzenia zverejňovania výsledkov prieskumov verejnej mienky pred voľbami. Výnimkou bol iba volebný deň, kým sa nezatvorili volebné miestnosti.
Aj preto je zákon, ktorý zakazuje zverejňovať výsledky prieskumov 50 dní pred voľbami v rozpore so zdravým rozumom. A aj preto je dobre, že ho prezidentka Z. Čaputová nepodpísala, ale vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie.
Aj vzhľadom na množiace sa špekulácie v súvislosti s časom – totiž, ak by zákon nevrátila, nadobudol by účinnosť oveľa skôr, ako keď ho parlamentu vráti. Čo znamená, že by mohol byť aj oveľa skôr podaný návrh na Ústavný súd a ten by tak mal viac času na základné rozhodnutie: či návrh prijme a či vydá predbežné opatrenie o pozastavení jeho účinnosti.
Prezidentku však pri rozhodovaní o zákone takéto veci a ani parlamentné manévre naozaj nemusia zaujímať. Aj preto, lebo zodpovedá za vlastné konanie. Aj preto, lebo nemá možnosť hlasovanie poslancov nijako ovplyvniť. Aj preto, lebo existuje možnosť, že parlament zákon opätovne neschváli. Takže aj preto nie je potrebné sa detailnejšie venovať jej pripomienkam, ktoré spolu s vrátením zákona do parlamentu poslala – ďalší osud zákona majú teraz v rukách poslanci.
Napokon, aj prípade, keď parlament prelomí veto prezidentky, na čo je potrebný súhlas najmenej 76 poslancov, aj tak zostane súdu dostatok času na posúdenie zákona v prípade, ak návrh dostane. Ani ústavní sudcovia predsa nežijú vo vzduchoprázdne, vedia aké zákony parlament schvaľuje, čo sa v krajine deje, aj to – ľudovo povedané – koľká bije. Inými slovami – ak budú chcieť ústavní sudcovia rozhodnúť, tak rozhodnúť aj môžu. Rozdiel medzi chcieť a môcť totiž v tomto prípade vskutku neplatí.
Platí, že na dobré sa zabúda a to aj v tomto prípade. Takže opätovne možno pripomenúť, že až troje parlamentných volieb – 2006, 2010 a 2012 – sa uskutočnili bez akéhokoľvek obmedzenia zverejňovania výsledkov prieskumov verejnej mienky pred voľbami. Výnimkou bol iba volebný deň, kým sa nezatvorili volebné miestnosti.
Aj preto je zákon, ktorý zakazuje zverejňovať výsledky prieskumov 50 dní pred voľbami v rozpore so zdravým rozumom. A aj preto je dobre, že ho prezidentka Z. Čaputová nepodpísala, ale vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie.
