Predseda parlamentu A. Danko si nevie, nechce alebo nedokáže poradiť s hrubým porušovaním zákona o rokovacieho poriadku nezaradenými poslancami.

Iná, ale nemenej dôležitá vec je, že si stačí iba predstaviť, čo by v parlamente, v médiách či v krajine nastalo, ak by sa rozhodli rovnakým spôsobom postupovať poslanci strany Kotlebovci-ĽSNS. Totiž a platí to aj pre budúcnosť: keď môže takto postupovať čo len jeden poslanec, potom môže každý.

Znie to nadnesene, ale je to tak: v parlamentnej demokracii je parlament chrámom a jeho rokovacia sála srdcom demokracie.

V súčasnej situácii nejde o návrhy zákonov či ďalšie dokumenty, o ktorých má parlament po otvorení a schválení programu rokovať. Ide o porušovanie zákonov a elementárnu neslušnosť ku krajine zo strany tých, ktorí presviedčajú ostatných, že sú slušní, že sú demokrati a že si ctia princípy právneho štátu.

Predseda parlamentu má niekoľko možností, ako toto parlamentné kino ukončiť. Nepatrí však medzi ne jeho pokus o zatiahnutie do vnútroparlamentného sporu prezidentku Z. Čaputovú. Môže a má situáciu riešiť aj vyriešiť inak a lepšie. Dva príklady – jeden podobrotky a druhý pozlotky – azda postačia.

Podobrotky je v duchu hesla múdrejší ustúpi: nič predsa nebráni parlamentu, aby rokoval napríklad v kinosále. Samozrejme, bez poslancov, ktorí boli z rokovania v súlade so zákonom vykázaní a teda nemajú do rokovacej sály už s výnimkou hlasovania prístup. Pozlotky je v duchu hesla, že zákon platí pre každého a v prípade jeho nedodržiavania ho treba aj vynútiť: nezaradených poslancov je totiž možné z rokovacej sály vyviesť aj nasilu.

Poslanci nie sú nedotknuteľní, nemajú imunitu na porušovanie zákona, naopak, na rozdiel od ľudí sú poslancami iba preto, lebo zložili sľub, že zákony budú rešpektovať. Ak by ho nezložili, poslancami by neboli.

Je potom už jedno, či ich vyvedenie z rokovacej sály – ktorá by mala byť beztak uzamknutá v čase, keď parlament nerokuje – odôvodní predseda parlamentu potrebou deratizácie, dezinfekcie, dezinsekcie alebo len tým, že v rokovacej sále nemajú poslanci čo robiť, pokiaľ nie je rokovanie. Isto, nemôže ich dať vyviesť z budovy parlamentu v ktorej majú aj kancelárie, ale z rokovacej sály áno. Takpovediac, v mene zákona.

Prirodzene, existujú aj odvodeniny uvedených príkladov ako zabezpečiť rokovanie parlamentu. Platí, že keď predseda parlamentu nevie, nechce alebo nedokáže zabezpečiť jeho rokovanie, je to väčšia hanba ako vyčíňanie neslušných a nezaradených poslancov.