Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje dianie okolo Istanbulského dohovoru.
Autor Juraj Hrabko
Hoci prezidentka Z. Čaputová už raz a nahlas vstúpila do volebnej kampane, nie je vhodné, aby v tom pokračovala. A to z akéhokoľvek dôvodu, vrátane rokovania o Istanbulskom dohovore, na zorganizovanie ktorého ju vyzval predseda SNS a parlamentu A. Danko.
Totiž to, že A. Danko požaduje od hlavy štátu stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov, je taktiež iba súčasťou volebnej kampane. Dôvodom je Istanbulský dohovor, o ktorom si každý môže myslieť čo chce a dokonca môže byť aj témou volebnej kampane, do ktorej sa však prezidentke Z. Čaputovej nesluší a ani nepatrí zapájať. Inými slovami, to, že politické strany v snahe prilákať voličov na svoju stranu vyťahujú vo volebnej kampani rôzne veci, ešte neznamená, že na ne musí reagovať aj hlava štátu. Ešte inak a slovami Ústavného súdu: „Práve pre význam času volebnej kampane pre formovanie volebného rozhodnutia voliča niet pochýb o tom, že v čase volebnej kampane sa vyžaduje od štátnych orgánov istá miera zdržanlivosti v záujme ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.“
Istanbulská dohoda je prinajmenej nateraz mŕtva a niet dôvodu – okrem volebného zápasu – sa ňou akokoľvek zaoberať, tobôž o nej na najvyššej štátnej úrovni rokovať. Dokazujú to dve odmietavé uznesenia parlamentu odovzdané vláde a najmä uznesenie vlády o ich vykonaní. Vláda v ňom totiž po prvé, uložila všetkým členom „s využitím všetkých možností postupovať voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s uznesením NR SR č. 2261 z 28. novembra 2019 s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok SR“. A po druhé, uložila ministrovi zahraničných vecí „informovať príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy o uznesení NR SR č. 2261 z 28. novembra 2019“. V oboch prípadoch tak majú členovia vlády konať „ihneď“ a netreba pochybovať o tom, že tak aj konajú.
Zvyšok je len volebná kampaň a politikárčenie. Parlament je už nefunkčný, ale aj keby funkčný bol, udelenie súhlasu hlave štátu na ratifikáciu Istanbulského dohovoru aj vzhľadom na jeho dve predchádzajúce odmietavé uznesenia vôbec nehrozí. A prezidentka Z. Čaputová zase bez udelenia takéhoto súhlasu parlamentom dohovor ratifikovať nemôže ani keby veľmi chcela. Nejde to. Ani po slovensky, ani po istanbulsky.
Totiž to, že A. Danko požaduje od hlavy štátu stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov, je taktiež iba súčasťou volebnej kampane. Dôvodom je Istanbulský dohovor, o ktorom si každý môže myslieť čo chce a dokonca môže byť aj témou volebnej kampane, do ktorej sa však prezidentke Z. Čaputovej nesluší a ani nepatrí zapájať. Inými slovami, to, že politické strany v snahe prilákať voličov na svoju stranu vyťahujú vo volebnej kampani rôzne veci, ešte neznamená, že na ne musí reagovať aj hlava štátu. Ešte inak a slovami Ústavného súdu: „Práve pre význam času volebnej kampane pre formovanie volebného rozhodnutia voliča niet pochýb o tom, že v čase volebnej kampane sa vyžaduje od štátnych orgánov istá miera zdržanlivosti v záujme ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.“
Istanbulská dohoda je prinajmenej nateraz mŕtva a niet dôvodu – okrem volebného zápasu – sa ňou akokoľvek zaoberať, tobôž o nej na najvyššej štátnej úrovni rokovať. Dokazujú to dve odmietavé uznesenia parlamentu odovzdané vláde a najmä uznesenie vlády o ich vykonaní. Vláda v ňom totiž po prvé, uložila všetkým členom „s využitím všetkých možností postupovať voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s uznesením NR SR č. 2261 z 28. novembra 2019 s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok SR“. A po druhé, uložila ministrovi zahraničných vecí „informovať príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy o uznesení NR SR č. 2261 z 28. novembra 2019“. V oboch prípadoch tak majú členovia vlády konať „ihneď“ a netreba pochybovať o tom, že tak aj konajú.
Zvyšok je len volebná kampaň a politikárčenie. Parlament je už nefunkčný, ale aj keby funkčný bol, udelenie súhlasu hlave štátu na ratifikáciu Istanbulského dohovoru aj vzhľadom na jeho dve predchádzajúce odmietavé uznesenia vôbec nehrozí. A prezidentka Z. Čaputová zase bez udelenia takéhoto súhlasu parlamentom dohovor ratifikovať nemôže ani keby veľmi chcela. Nejde to. Ani po slovensky, ani po istanbulsky.
