Po týždni plnom rôznych politických vyhrážok, urážok a ultimát oznámila RTVS, že k veciam verejným sa už chce vyjadriť aj prezident Andrej Kiska.

Nie je až také dôležité, čo prezident povie, hoci jeho slová treba počúvať pozorne. Napokon, ako vždy, keďže sa z nich dá vyčítať aj to, čo prezident nechce, nedokáže alebo nemôže povedať nahlas. A to aj napriek tomu, že význam slov sa na Slovensku už dlhodobo kamsi stráca. Potom vznikajú tiež rôzne čudné situácie, ako keď napríklad Lucia Ďuriš Nicholsonová – v súvislosti s požiadavkou SaS na posadenie odborníka zo zahraničia do vyšetrovacieho tímu – riekne, že „toto je najlepší spôsob ako zamedziť akýmkoľvek pochybnostiam, že by tam bol náš človek, ktorý by získal prístup do spisu a podobne.“ Doteraz totiž výraz „náš človek“ nebol spájaný s odborníkom, ale s podvodníkom. Stačilo povedať „náš človek“ a každý hneď vedel koľko bije. To už teraz neplatí a je to škoda, pretože takéto skratky sú potrebné.

Aj preto bude dôležitejšie to, čo prezident A. Kiska urobí, ako to, čo povie. Pritom nie je žiadnym tajomstvom, čo by urobiť mal – vrátiť straníkov z politikárčenia do mantinelov politiky. Zástupcovia politických strán by mali napochodovať do prezidentského paláca či už osve alebo spolu, hlava štátu by mala na ich správanie apelovať, stretnutie moderovať a jeho výsledky verejne oznamovať.

Totiž: či sa to už niekomu páči alebo nie, politika sa robí v parlamente, nie na ulici. Na ulici sa robí revolúcia. Môže byť aj tá, iba to vyzerá naozaj smiešne, keď ju chcú urobiť mimovládni politici, ktorí sa predtým ani len nepokúsili využiť politické možnosti, ktoré majú - na rozdiel od ulice - k dispozícii.

V podstate to neznamená nič iné ako to, že politiku robiť nevedia. Napríklad, návrh na zvolanie schôdze parlamentu spolu s návrhom na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, mal v tejto chvíli už dávno ležať v podateľni parlamentu. Železo treba kuť kým je horúce a že je situácia vo vládnej koalícii naozaj horúca je viac ako jasné. Smer-SD má obrovské problémy, SNS akoby nie je a Most-Híd zase nevie. V takejto situácii možno iba konštatovať, že nikdy nebola šanca na odvolanie ministra vnútra alebo odradenie voličov od koaličných strán väčšia ako teraz.

Mimovládne strany však nevedia ako s mocou narábať, oni ju iba moc chcú. A preto je teraz na rade prezident.