List časti straníkov Smeru-SD, ktorý bol určený verejnosti, sa na verejnosť aj dostal. Podľa očakávaní vyvolal vášne, bombastické titulky, množstvo vyjadrení straníkov i politikov, dokonca aj prezidenta. Vznikla tiež petícia organizácie Za slušné Slovensko, ktorá však opäť iba neslušne zavádza ľudí.

To, že z času na čas, raz v tej a inokedy v inej strane sa časť straníkov verejne postaví na odpor voči politbyru, nie je nič výnimočné a ako ukazuje prax, v podstate ani zaznamenania hodné. Nielen preto, lebo nejde o žiadny výrazný tlak, skôr stranícku nepríjemnosť, ktorou si, mimochodom, prešli doteraz všetky relevantné strany.

Ale aj preto, lebo v drvivej väčšine prípadov nejde o stret ideí, ale len o zúfalé vybavovanie si straníckych účtov, ktoré nemá pre spoločnosť ako celok žiadnu hodnotu – straníci sú totiž akosi vždy poslední, ktorí v strane uvidia to, čo nestraníci v nej vidia už dávno.

Stačí si spomenúť na príbeh strán, ktoré ovplyvňovali chod krajiny niekoľko volebných období – ĽS-HZDS a SDKÚ-DS – a ktorým je Smer-SD podobný ako vajce vajcu. Samozrejme, nie ideologicky, ale partajne. Aj preto niet dôvodu si myslieť, že pranie straníckych záležitostí na verejnosti skončí v strane inak, ako doteraz končilo.

List straníkov Smeru-SD je aj preto viac zábavný, ako pozoruhodný. To, čo je v súvislosti s ním pozoruhodné, je iba vyjadrenie premiéra P. Pellegriniho, ktorý síce zatiaľ opatrne, ale predsa len naznačuje, že nerozumie politike: ak chce totiž naozaj pár mesiacov pred parlamentnými voľbami – a nie až po nich – spustiť stranícke zemetrasenie, zatrasie to hlavne s ním. Je to zvláštne, pretože trpezlivosťou a pridávaním sa k väčšine P. Pellegrini doteraz vždy získal viac, napokon, aj kreslo premiéra.

Reformovať nereformovateľné sa jednoducho nedá. Nie je predsa ani žiadnym tajomstvom, že strana Smer-SD končí politickú púť a že je iba otázkou času, kedy sa stane marginálnou. Faktom je, že urýchliť tento proces by dokázala viac existencia reálnej a zmysluplnej alternatívy voči vláde pod jej vedením, ako strata zopár straníkov, ktorí sa sťažujú, že ľudia sa k nim dnes správajú rovnako ako sa donedávna oni správali k nim a myslia si, že keď sa vymení vedenie strany, budú im to môcť zase vrátiť. Také sa však už nestane, na to si budú musieť nájsť už ďalšiu stranu.

Inými slovami, k definitívnej rozlúčke so stranou Smer-SD na politickej mape, dnes ešte neprichádza. Neskončí ale inak, ako skončili jej predchodcovia, pričom je jedno, že sa možno rozpadne na Smer, plus na Sociálnu demokraciu a možno plus aj na tretiu cestu.

Faktom však zostáva, že strana – a jej predseda R. Fico osobitne – majú vzhľadom na to, čo v krajine vykonali, právo na spravodlivý proces: majú právo na to, aby prehrali vo voľbách.