Do čela Ministerstva zahraničných vecí ČR mieri Tomáš Petříček. Jeho vymenovanie je len otázkou času, pretože ho po včerajšku akceptuje premiér a prezident je s ním zmierený.

Za ich priazeň vďačí pán Petříček tomu, že ich uistil zrušením funkcie politického tajomníka, ktorú na ministerstve zahraničia zastáva Miroslav Poche.

Zdá sa, že požiadavkou dňa je skôr konečne vyriešiť vleklú politickú komplikáciu, ako nájsť pre ministerstvo ideálneho šéfa. V minulosti bola totiž zahraničná diplomacia zverovaná významným politickým osobnostiam, ľuďom so zahraničnými kontaktmi, s koncepciou a s víziou. To sa teraz nedeje.

Za výber neznámeho a neskúseného kandidáta na ministra žne vláda kritiku. Predtým kritiku žala za to, že post ministra nie je riadne obsadený. Najväčšiu mrzutosť ale predstavuje prekvapujúce zistenie, že ministerstvo zahraničia celý rad mesiacov prežilo aj bez ministra.

Škola na nezaplatenie

Pokiaľ sa Tomáš Petříček chystá riadiť rezort, ktorý funguje aj bez riadenia, aký zmysel má pitvať jeho kvalifikáciu? Politik, od ktorého sa nič nečaká, môže prekvapiť iba príjemne.

Tomášovi Petříčkovi hrozí, že v tieni premiéra a prezidenta, ktorých zahraničná politika baví, bude zahranično-politickú agendu skôr administrovať ako tvoriť, zahraničnej politike bude zdvorilo prihliadať a dianie iba príležitostne glosovať.

Ide ale o mladého muža, ktorý má kariéru pred sebou. Ocitne sa v exkluzívnej spoločnosti ostrieľaných európskych rutinérov a ak bude vnímavý, bude to škola na nezaplatenie.

Na okraji hľadania ministrov sa ukázalo, že ČSSD trápi vážna personálna kríza. Buď nemá ľudí alebo nemôže použiť tých, ktorých má. V takej situácii neostáva iné, iba nominovať mladého človeka do významnej funkcie v nádeji, že sa osvedčí. Možno sa Tomáš Petříček stane tvárou strany, ktorá nové tváre potrebuje ako soľ.