Americké sankcie proti Iránu, ktoré v utorok vstúpili do platnosti, sprevádza významné upozornenie prezidenta Donalda Trumpa, že kto bude obchodovať s Iránom, nebude obchodovať s USA.

EÚ však s americkými sankciami uvalenými bez konzultácií so spojencami nesúhlasí a v júni prijala normu, ktorej cieľom je americké sankcie obísť. Či sa naše firmy podnikajúce v ťažiarstve či energetike v Iráne udržia, nie je jasné.

V každom prípade majú na výber, či sa pridať k Donaldovi Trumpovi, ktorému vraj nejde o nič menšie, ako je svetový mier, a sankcie akceptovať, alebo sa oprieť o našich európskych spojencov, ktorí odmietajú odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom a ktorí svoje obchodné záujmy, ako aj mier, ktorý je podľa Bruselu touto dohodou garantovaný, chcú proti Trumpovi obhajovať.

Neambiciózna politika
Ocitli sme sa v situácii, na ktorú naši politici nie sú zvyklí. Ktorým spojenom dať za pravdu a u ktorých si to pokaziť? Naša zahraničná politika je za normálnych okolností realistická, čiže neambiciózna. Vystačíme si s deklarovaním lojality k euroatlantickému spoločenstvu. Naši politici sú vždy pripravení pridať sa k hlavnému prúdu a zdieľať názory spojencov.

Pokiaľ sa však náš americký spojenec háda s našimi európskymi spojencami, politikom hrozí, že k otázke amerických sankcií proti Iránu budú musieť mať vlastný názor a definovať český národný záujem. Ide o celkom novú a prekérnu situáciu, kedy nestačí rutinne konštatovať, že českým národným záujmom je záujem našich spojencov.

Súčasné napätie medzi USA a EÚ je príležitosťou si uvedomiť, že dôležitejšie, ako sa držať spojencov, býva podľa možnosti nemať nepriateľov. To, samozrejme, predpokladá diplomatické schopnosti a vlastnú zahraničnopolitickú víziu.

Ohľadom našej reprezentácie ale platí, že českým národným záujmom je, aby sa naši spojenci nehádali, aby zladili noty, aby sme mali jasno, k čomu sa máme pridať a koho si máme zoškarediť.