Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Teraz.sk
Boj o smernicu Európske únie na ochranu autorského práva na internete bol neľútostný a emotívny. Veď v ňom napokon išlo o veľké peniaze a o slobodu slova.
Stúpencom smernice, ktoré vravia, že kradnúť je zlé, sa dostalo nepekného ohovárania, že útočia na slobodu internetu a presadzujú cenzúru. Stúpenci internetovej slobody sú, naopak, ohováraní, že obhajujú krádež. Pri hlasovaní v Európskom parlamente cenzori presvedčivo porazili zlodejov, keď pre prijatie smernice hlasovalo 348 a proti nej 274 poslancov.
Problém je v tom, že porazení zlodeji majú na svojej strane silnú verejnú mienku. Petíciu proti regulácii internetu podpísalo 5 miliónov ľudí. Zlodejov tiež podporujú európski akademici, ktorí predvídajú, že sa na internete dramaticky zníži dostupnosť informácií. Než by sa totiž začala platiť daň z odkazu, prestane sa podľa akademikov odkazovať. Je teda celkom možné, že víťazní cenzori utrpeli víťazstvo Pyrrhovo. V praxi by sme to mali vedieť za dva roky, potom čo členské štáty implementujú odhlasované pravidlá do národných legislatív.
Žiadna kaša sa však neje taká horúca, ako sa navarí a platí to aj o tomto súbore dobrých predsavzatí dláždiacich cestu do pekla. Z volieb do Európskeho parlamentu môže vzísť reprezentácia, ktorá schválenú reguláciu zruší. Alebo zlodeji nájdu spôsob, ako smernicu obísť. Zlodej, ako je známe, je vždy o krok vpred pred cenzorom. Predovšetkým ale iba tušíme, čo s internetom urobí jeho stonásobné zrýchlenie. V tomto zmysle je smernica účtom, ktorý Európsky parlament urobil bez hostinského.
Ochrana autorského práva, teda ochrana vlastníkov autorských práv, nie samotných autorov, sa nezavádza z principiálnych či etických dôvodov, ale iba z dôvodov úplne pragmatických: kvôli príjmom z reklamy. Európsky parlament sa priklonil k názoru, že príjem z reklamnej manipulácie a rafinovaného vymývania mozgov by mal pripadnúť médiám, ktoré kultivujú svoje publikum serióznou žurnalistikou.
Problém je v tom, že médiá, ktoré žijú z reklamy, svoje publikum nekultivujú. Kŕmia ho mixom žurnalistiky a reklamnej demagógie. Preto, mimochodom, nebude ľahké presvedčiť verejnosť, aby si zoškaredila internetového zlodeja a oslavovala svojho cenzora.
Stúpencom smernice, ktoré vravia, že kradnúť je zlé, sa dostalo nepekného ohovárania, že útočia na slobodu internetu a presadzujú cenzúru. Stúpenci internetovej slobody sú, naopak, ohováraní, že obhajujú krádež. Pri hlasovaní v Európskom parlamente cenzori presvedčivo porazili zlodejov, keď pre prijatie smernice hlasovalo 348 a proti nej 274 poslancov.
Problém je v tom, že porazení zlodeji majú na svojej strane silnú verejnú mienku. Petíciu proti regulácii internetu podpísalo 5 miliónov ľudí. Zlodejov tiež podporujú európski akademici, ktorí predvídajú, že sa na internete dramaticky zníži dostupnosť informácií. Než by sa totiž začala platiť daň z odkazu, prestane sa podľa akademikov odkazovať. Je teda celkom možné, že víťazní cenzori utrpeli víťazstvo Pyrrhovo. V praxi by sme to mali vedieť za dva roky, potom čo členské štáty implementujú odhlasované pravidlá do národných legislatív.
Zlodej je vždy o krok vpred
Žiadna kaša sa však neje taká horúca, ako sa navarí a platí to aj o tomto súbore dobrých predsavzatí dláždiacich cestu do pekla. Z volieb do Európskeho parlamentu môže vzísť reprezentácia, ktorá schválenú reguláciu zruší. Alebo zlodeji nájdu spôsob, ako smernicu obísť. Zlodej, ako je známe, je vždy o krok vpred pred cenzorom. Predovšetkým ale iba tušíme, čo s internetom urobí jeho stonásobné zrýchlenie. V tomto zmysle je smernica účtom, ktorý Európsky parlament urobil bez hostinského.
Ochrana autorského práva, teda ochrana vlastníkov autorských práv, nie samotných autorov, sa nezavádza z principiálnych či etických dôvodov, ale iba z dôvodov úplne pragmatických: kvôli príjmom z reklamy. Európsky parlament sa priklonil k názoru, že príjem z reklamnej manipulácie a rafinovaného vymývania mozgov by mal pripadnúť médiám, ktoré kultivujú svoje publikum serióznou žurnalistikou.
Problém je v tom, že médiá, ktoré žijú z reklamy, svoje publikum nekultivujú. Kŕmia ho mixom žurnalistiky a reklamnej demagógie. Preto, mimochodom, nebude ľahké presvedčiť verejnosť, aby si zoškaredila internetového zlodeja a oslavovala svojho cenzora.
