Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje voľbu ústavných sudcov.
Autor Juraj Hrabko
Ak nepríde k nejakej nečakanej politickej udalosti, parlament by mal dnes hlasovať o premene uchádzačov na kandidátov na post ústavných sudcov. Podľa verejných vyjadrení parlamentných strán by poslanci mali hlasovať verejne, nie tajne.
Verejné hlasovanie o personálnych otázkach nie je dobré už zo svojej podstaty, ale faktom je, že bude tak, ako rozhodne väčšina poslancov. Je však komické, keď verejnú voľbu obhajujú viaceré strany argumentom, že pri tajnej voľbe by nebolo možné takpovediac očividne a najmä rukolapne preukázať, že sa niektorá parlamentná strana dohodla s inou parlamentnou stranou na podpore konkrétnych uchádzačov. Až sem skĺzlo robenie politiky po slovensky: keď sa niektorá strana nechce alebo nedokáže dohodnúť s inou, tak sa nemôže a nesmie dohodnúť ani s ďalšou politickou stranou. Aby vraj voliči a zvyšok verejnosti vedeli, kto za koho kope.
Postačí azda jeden príklad: keď koncom minulého roka parlament v tajnej voľbe odvolával A. Danka z funkcie, za jeho odchod hlasovalo 61 poslancov. Tvrdil vtedy azda niekto, že to boli poslanci vládnej koalície, ktorí hlasovali za jeho odchod? Alebo, že ho vo funkcii podržali mimovládni poslanci, ktorých časť síce navrhla jeho odvolanie, ale potom si to rozmysleli, pochopili a uznali, že A. Danko je predsa len skvelý predseda parlamentu a k tomu ešte aj slušný a dobrý muž?
Takže ani téza, že keď niektorí kandidáti budú vo verejnej voľbe zvolení, tak to už bola iba nejaká náhoda, omyl, možno nedorozumenie, ale isto-iste nie výsledok zákulisných rokovaní a dohôd jednotlivých strán, jednoducho neplatí. To, čo sa v politike tvári ako verejná voľba, verejnou voľbou v podstate vôbec nie je a ani byť nemôže: jedno vylučuje druhé.
Je však faktom, že zákon umožňuje budúce ctihodnosti voliť a zvoliť aj verejnou voľbou. V takom prípade bude verejné aj to, ako si menovite ten-ktorý poslanec ctí, vyznáva a uznáva charakterové, morálne a etické vlastnosti jednotlivých uchádzačov o post ústavného sudcu: koľkí a z ktorých strán si ctia toho, koľkí tamtoho a koľkí hentoho. O tie totiž pri hlasovaní o kandidátoch už výlučne ide, keďže odborné podmienky podľa rozhodnutia výboru spĺňajú.
Verejné hlasovanie o personálnych otázkach nie je dobré už zo svojej podstaty, ale faktom je, že bude tak, ako rozhodne väčšina poslancov. Je však komické, keď verejnú voľbu obhajujú viaceré strany argumentom, že pri tajnej voľbe by nebolo možné takpovediac očividne a najmä rukolapne preukázať, že sa niektorá parlamentná strana dohodla s inou parlamentnou stranou na podpore konkrétnych uchádzačov. Až sem skĺzlo robenie politiky po slovensky: keď sa niektorá strana nechce alebo nedokáže dohodnúť s inou, tak sa nemôže a nesmie dohodnúť ani s ďalšou politickou stranou. Aby vraj voliči a zvyšok verejnosti vedeli, kto za koho kope.
Postačí azda jeden príklad: keď koncom minulého roka parlament v tajnej voľbe odvolával A. Danka z funkcie, za jeho odchod hlasovalo 61 poslancov. Tvrdil vtedy azda niekto, že to boli poslanci vládnej koalície, ktorí hlasovali za jeho odchod? Alebo, že ho vo funkcii podržali mimovládni poslanci, ktorých časť síce navrhla jeho odvolanie, ale potom si to rozmysleli, pochopili a uznali, že A. Danko je predsa len skvelý predseda parlamentu a k tomu ešte aj slušný a dobrý muž?
Takže ani téza, že keď niektorí kandidáti budú vo verejnej voľbe zvolení, tak to už bola iba nejaká náhoda, omyl, možno nedorozumenie, ale isto-iste nie výsledok zákulisných rokovaní a dohôd jednotlivých strán, jednoducho neplatí. To, čo sa v politike tvári ako verejná voľba, verejnou voľbou v podstate vôbec nie je a ani byť nemôže: jedno vylučuje druhé.
Je však faktom, že zákon umožňuje budúce ctihodnosti voliť a zvoliť aj verejnou voľbou. V takom prípade bude verejné aj to, ako si menovite ten-ktorý poslanec ctí, vyznáva a uznáva charakterové, morálne a etické vlastnosti jednotlivých uchádzačov o post ústavného sudcu: koľkí a z ktorých strán si ctia toho, koľkí tamtoho a koľkí hentoho. O tie totiž pri hlasovaní o kandidátoch už výlučne ide, keďže odborné podmienky podľa rozhodnutia výboru spĺňajú.
