Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústavný súd začína pracovať v kompletnom zložení.
Autor Juraj Hrabko
Vymenovaním šiestich ústavných sudcov hlavou štátu je v poradí štvrtý Ústavný súd v kompletnom zložení: namiesto doterajších dvoch začnú fungovať štyri senáty a plénum bude zase rozhodovať spôsobom viac hláv viac rozumu.
K výmene sudcov viedla opäť dlhá cesta, križovaná straníckymi záujmami naprieč parlamentom. Je očividné, že zodpovednosť za niekoľkomesačnú nefunkčnosť Ústavného súdu nesie parlament a v jeho rámci najmä vládna koalícia, keďže má k dispozícii väčšinu poslancov. Inak by vládnuť nemohla.
Na druhej strane stojí za to pripomenúť, že nikto nespopularizoval voľbu kandidátov a nevzbudil záujem verejnosti tak veľmi, ako predseda Smeru-SD R. Fico, ktorý sa taktiež uchádzal o zvolenie. Až kým zo súťaže uchádzačov neodstúpil. Mimochodom, urobil tak nie pod tlakom mimovládnych strán, ale koaličného Mostu-Híd. Rozhodujúce však je, že sa nepridal k straníckym kolegom J. Laššákovej a M. Mamojkovi, ktorých si za sudcov Ústavného súdu vybral a do funkcie aj vymenoval prezident A. Kiska.
Cesta k štvrtému Ústavnému súdu bola opäť popretkávaná porušovaním Ústavy: parlament nedodal hlave štátu potrebný počet kandidátov tak, ako podľa Ústavy mal, čím znemožnil aj hlave štátu vyberať sudcov z ich dvojnásobného počtu, ako jej to Ústava predpisuje, pričom o niekoľkých kandidátoch rozhodovala hlava štátu nie raz, ale opakovane. V poslednom prípade si prezidentka Z. Čaputová vyberala šiestich sudcov až z 15 kandidátov. Takýto postup Ústava naozaj nepozná.
Ústavný súd má podľa jeho predsedu I. Fiačana šancu byť jedným z najlepších v doterajšej histórii. Faktom je, že na to nepotrebuje ani veľmi vyniknúť, keďže tretí Ústavný súd pod vedením I. Macejkovej bol preukázateľne najhorší a druhý, pod vedením J. Mazáka, sa rozpadol skôr, ako sa skončilo jeho funkčné obdobie.
Tak či onak, Ústavný súd, ktorý je jedným z centier moci, je po dlhom čase zase kompletný a to je dobrá správa. Ak sa nestane nič výnimočné, najbližšie by mal parlament voliť dvoch kandidátov až v roku 2026, kedy uplynie funkčné obdobie J. Baricovej. Azda to zvládne inak a lepšie, keďže väčšina súčasných poslancov - a možno aj ich politických strán - bude v tom čase už na politickom dôchodku.
Počkáme a uvidíme.
K výmene sudcov viedla opäť dlhá cesta, križovaná straníckymi záujmami naprieč parlamentom. Je očividné, že zodpovednosť za niekoľkomesačnú nefunkčnosť Ústavného súdu nesie parlament a v jeho rámci najmä vládna koalícia, keďže má k dispozícii väčšinu poslancov. Inak by vládnuť nemohla.
Na druhej strane stojí za to pripomenúť, že nikto nespopularizoval voľbu kandidátov a nevzbudil záujem verejnosti tak veľmi, ako predseda Smeru-SD R. Fico, ktorý sa taktiež uchádzal o zvolenie. Až kým zo súťaže uchádzačov neodstúpil. Mimochodom, urobil tak nie pod tlakom mimovládnych strán, ale koaličného Mostu-Híd. Rozhodujúce však je, že sa nepridal k straníckym kolegom J. Laššákovej a M. Mamojkovi, ktorých si za sudcov Ústavného súdu vybral a do funkcie aj vymenoval prezident A. Kiska.
Cesta k štvrtému Ústavnému súdu bola opäť popretkávaná porušovaním Ústavy: parlament nedodal hlave štátu potrebný počet kandidátov tak, ako podľa Ústavy mal, čím znemožnil aj hlave štátu vyberať sudcov z ich dvojnásobného počtu, ako jej to Ústava predpisuje, pričom o niekoľkých kandidátoch rozhodovala hlava štátu nie raz, ale opakovane. V poslednom prípade si prezidentka Z. Čaputová vyberala šiestich sudcov až z 15 kandidátov. Takýto postup Ústava naozaj nepozná.
Ústavný súd má podľa jeho predsedu I. Fiačana šancu byť jedným z najlepších v doterajšej histórii. Faktom je, že na to nepotrebuje ani veľmi vyniknúť, keďže tretí Ústavný súd pod vedením I. Macejkovej bol preukázateľne najhorší a druhý, pod vedením J. Mazáka, sa rozpadol skôr, ako sa skončilo jeho funkčné obdobie.
Tak či onak, Ústavný súd, ktorý je jedným z centier moci, je po dlhom čase zase kompletný a to je dobrá správa. Ak sa nestane nič výnimočné, najbližšie by mal parlament voliť dvoch kandidátov až v roku 2026, kedy uplynie funkčné obdobie J. Baricovej. Azda to zvládne inak a lepšie, keďže väčšina súčasných poslancov - a možno aj ich politických strán - bude v tom čase už na politickom dôchodku.
Počkáme a uvidíme.
