Politicky, ale hlavne vecne je zaujímavé, aké veľké ticho zavládlo v mimovládnych politických stranách po oznámení, že USA začali uplatňovať voči M. Kočnerovi a jeho firmám, v ktorých vlastní polovicu majetku, tzv. Magnitského zákon. Najmä preto, že je to krátko pred voľbami politický tromf. Žiadne vyjadrenia, ani ústne ani písomné, žiadne stanoviská, žiadne tlačové besedy sa však zatiaľ nekonali.

Nejde teraz o odôvodnenie, prečo USA Magnitského zákon voči M. Kočnerovi použili. Odôvodnenie je jedna vec, realita druhá. „America (a jej firmy) first.“ Dôležité je, že M. Kočner a jeho dotknuté firmy na základe tohto zákona prestali prakticky fungovať a teoreticky existovať – odteraz každý, kto by s ním a s nimi chcel spolupracovať, bude musieť stráviť veľmi, ale naozaj veľmi dlhý čas na to, aby vymyslel ako to urobiť tak, aby sa vyhol sankciám. A to sa jednoducho nikomu neoplatí.

Magnitského zákon, ale aj jeho rôzne obdoby v rôznych krajinách, vrátane Ruska, ktoré ho schválilo ako odvetu voči USA, ako aj jeho už niekoľkoročná príprava v rámci Európskej únie, môže byť vskutku silnou zbraňou a obranou spoločnosti voči moci a mocným.

S trestným zákonom nemá nič spoločného – o vine a treste rozhodujú iba súdy – naopak, s atmosférou v spoločnosti má spoločného veľa. Dokáže jej vnútiť pocit istého zadosťučinenia, nádeje na spravodlivosť a nečakanie až na Božie mlyny, hoci tie melú isto, ale zväčša až priveľmi pomaly. Magnitského zákon rieši situáciu tu a teraz, menovite uvádza oligarchov, ktorí korumpujú, vystavuje ich v klietke hanby po celom svete, blokuje ich majetok a ďalšie z neho vyplývajúce pôžitky a podobne. Pre M. Kočnera nie je vôbec cťou, že sa stal prvým Slovákom, na ktorého sa Magnitského zákon vzťahuje, ale značnou potupou. A takou zostane aj v prípade, keby ho súd oslobodil spod obžaloby.

Netreba čakať ďalšie roky na obdobu Magnitského zákona v Európskej únii. Slovensko potrebuje vlastný. Ľudovo povedané, Kuciakov zákon, aby hneď každý vedel, čo je zač a o čo mu ide. Čím skôr, tým lepšie a najlepšie hneď po voľbách – bol by to očividne najvhodnejší spôsob ako ukázať, že je nielen samostatnou, zvrchovanou a suverénnou krajinou, ale tiež krajinou, ktorá opäť rešpektuje, vyznáva a nadväzuje na hodnoty typu „nebáť sa a nekradnúť.“

Príkladov, že si ich Slovensko časom pozmenilo na nebáť sa nekradnúť, je naozaj veľa. Je to tiež zrejme aj jedným z dôvodov, prečo ticho z politických strán, ktoré po oznámení uplatnení Magnitského zákona na občana SR a jeho firmy, tak hlasno počuť.