J. Hrabko komentuje návrh zákona o politických stranách.
Autor Juraj Hrabko
Na budúci týždeň sa začína schôdza parlamentu, s viacerými zaujímavými bodmi. Jedným z nich je nepochybne návrh novely zákona o politických stranách.
Povedané aj napísané bolo v súvislosti s ním už veľa, napokon, návrh bol predložený do parlamentu už koncom mája tohto roka. A odvtedy na ňom všetci poslanci aj oficiálne a usilovne pracujú. Vrátane jeho predkladateľov, poslancov SNS a Smer-SD.
To, prirodzene, vypovedá veľa aj o kvalite návrhu, ktorí predložili, hoci ho predložiť nemuseli. Inými slovami, bolo by lepšie, keby poslanci SNS a Smeru-SD dali do parlamentu taký návrh, ktorý by už sami nemuseli neskôr množstvom vlastných pripomienok dopracovávať. Takpovediac za pochodu.
Ešte inak: návrh, ktorý predložili do parlamentu, je iný, ako navrhujú prijať dnes. Za legislatívneho zúfalca roka potom možno považovať predsedu poslaneckého klubu SNS T. Bernaťáka, a to najmä z týchto dôvodov: a) zákon konzultoval s ústavnými právnikmi takmer rok pred jeho predložením do parlamentu, b) po roku ho s ďalšími poslancami do parlamentu predložil a nedávno k nemu priložil nie jeden, ale hneď dva samostatné materiály s desiatkami ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktorými navrhuje zrušiť tiež to, čo predtým navrhol.
Príkladom navrhnutých noviniek môže byť ustanovenie o povinnosti strany, aby jej najvyšší orgán mal najmenej 27 členov. Alebo príkaz súdu, aby o žalobe generálneho prokurátora na zrušenie strany rozhodol do šiestich mesiacov a v rozhodnutí aj vymenoval všetky osoby - vrátane ich dátumu narodenia a trvalého bydliska - ktoré nemôžu v ďalších piatich rokoch byť v orgánoch strany. Kandidovať vo voľbách však budú môcť.
Pravdou zostáva, že vyrobiť taký návrh zákona, ktorý by dokázal v súlade s Ústavou a medzinárodnými normami upratať politickú konkurenciu, nie je naozaj ľahké. Tak či onak, návrh zákona o politických stranách je momentálne zrelý na to, aby nebol schválený, ale stiahnutý. Čo je však zároveň a, žiaľ, na Slovensku dôvod na to, aby schválený bol.
Povedané aj napísané bolo v súvislosti s ním už veľa, napokon, návrh bol predložený do parlamentu už koncom mája tohto roka. A odvtedy na ňom všetci poslanci aj oficiálne a usilovne pracujú. Vrátane jeho predkladateľov, poslancov SNS a Smer-SD.
To, prirodzene, vypovedá veľa aj o kvalite návrhu, ktorí predložili, hoci ho predložiť nemuseli. Inými slovami, bolo by lepšie, keby poslanci SNS a Smeru-SD dali do parlamentu taký návrh, ktorý by už sami nemuseli neskôr množstvom vlastných pripomienok dopracovávať. Takpovediac za pochodu.
Ešte inak: návrh, ktorý predložili do parlamentu, je iný, ako navrhujú prijať dnes. Za legislatívneho zúfalca roka potom možno považovať predsedu poslaneckého klubu SNS T. Bernaťáka, a to najmä z týchto dôvodov: a) zákon konzultoval s ústavnými právnikmi takmer rok pred jeho predložením do parlamentu, b) po roku ho s ďalšími poslancami do parlamentu predložil a nedávno k nemu priložil nie jeden, ale hneď dva samostatné materiály s desiatkami ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktorými navrhuje zrušiť tiež to, čo predtým navrhol.
Príkladom navrhnutých noviniek môže byť ustanovenie o povinnosti strany, aby jej najvyšší orgán mal najmenej 27 členov. Alebo príkaz súdu, aby o žalobe generálneho prokurátora na zrušenie strany rozhodol do šiestich mesiacov a v rozhodnutí aj vymenoval všetky osoby - vrátane ich dátumu narodenia a trvalého bydliska - ktoré nemôžu v ďalších piatich rokoch byť v orgánoch strany. Kandidovať vo voľbách však budú môcť.
Pravdou zostáva, že vyrobiť taký návrh zákona, ktorý by dokázal v súlade s Ústavou a medzinárodnými normami upratať politickú konkurenciu, nie je naozaj ľahké. Tak či onak, návrh zákona o politických stranách je momentálne zrelý na to, aby nebol schválený, ale stiahnutý. Čo je však zároveň a, žiaľ, na Slovensku dôvod na to, aby schválený bol.