Je férové aj potrebné pripomínať, že OĽaNO už naozaj a oficiálne neexistuje a že Igor Matovič je predsedom OĽaNO-Nova-Kresťanskej únie a Zmeny zdola. Pretože aj to potom mení uhol pohľadu na robenie jeho politiky.

Napríklad aj pri predstavovaní plánu, ako „demokratická opozícia môže vyhrať voľby.“ Je to plán, ktorý má síce iba jeden nedostatok, ale kľúčový – nie je uskutočniteľný. Použiteľný je iba na vábenie voličov, o čo, prirodzene, vo voľbách každej kandidujúcej strane hlavne aj najmä ide: presvedčiť ich, aby odovzdali hlas práve jej. Ostatné je vedľajšie.

Prirodzene, že strany, ktorých sa pozvanie predsedu OĽaNO-Nova-Kresťanskej únie a Zmena zdola týka, na takýto lep I. Matovičovi nesadnú. Ak by chceli naozaj spolupracovať, tak by spolupracovali už dávno, presnejšie, najneskôr po vzniku strany Za ľudí. A azda ani netreba pripomínať, ako všetky ich pokusy o spoluprácu sa nepodarili. Zlyhali. Stačí povedať, že doteraz neexistuje žiadna strana ani politický blok, ktorý by bolo možné považovať za alternatívu k súčasnej vládnej moci. A opätovne pripomenúť, že jedna vec je politická situácia pred voľbami a iná politická realita po voľbách.

Napokon, pozvanie od I. Matoviča k spoločnému stolu prišlo len pár minút potom, ako sa nezúčastnil stretnutia, na ktoré ho pozval R. Sulík. A keďže pozvanie od SaS prijala z viacerých strán iba strana Za ľudí, hovoriť s vážnou tvárou o nejakej spolupráci by bolo už tristné.

Isto, do volieb je ešte ďaleko, ale zo spôsobov, akými dodnes strany „demokratickej opozície“ (ne)spolupracovali, možno celkom oprávnene predpokladať, že z toho obláčiku nezaprší. Niet na to ani najmenší dôvod. Naopak, hru na spoluprácu a teatrálne gestá by bolo vhodné ukončiť. Čím skôr, tým lepšie. Neustále vzbudzovanie nádeje, totiž môže na konci dňa vyústiť tiež k odklonu alebo k väčšej neúčasti voličov na voľbách, pretože sa budú cítiť sklamaní. Ak nie rovno oklamaní. Hádať, v čí prospech to asi bude, možno už teraz.