V závetrí iných škandálov tohtoročnej uhorkovej sezóny, ktorých je, mimochodom, už viac ako iba dosť, zostalo vyhlásenie predsedu parlamentu a koaličnej SNS Andreja Danka. Neprávom. A. Danko - keď hovorí o politických plánoch a aktivitách - netára totiž do vzduchu, ale snaží sa ich následne aj zaviesť do praxe.

Tak tomu bolo napríklad vtedy, keď najskôr avizoval a potom zrealizoval nápad s obmedzením slobody prejavu na parlamentnej pôde. Zákon, ktorý bol v tejto súvislosti schválený, leží stále na Ústavnom súde, ktorý posudzuje, či je alebo nie je v súlade s Ústavou, ale to je nateraz vedľajšie. Dôležité je, že A. Danko politicky pretlačil a presadil jeho schválenie, inými slovami, urobil to, o čom predtým hovoril.

Takže ani po jeho čerstvom vyhlásení niet dôvodu si myslieť, že sa aspoň nepokúsi pretaviť svoje zámery do legislatívnej podoby. Skôr naopak, je takmer isté, že skôr či neskôr sa v parlamente objaví návrh zákona, ktorým by chcel vyriešiť daný problém. Tým je v tejto chvíli M. Kotleba a jeho ĽSNS.

Andrej Danko to povedal bez zaváhania a naplno: Začala sa vojna s vami, pán Kotleba a zároveň oznámil, že ide o prijatie zákonov, ktoré zrušia politickú stranu ĽSNS.

Samozrejme, A. Danko vie, že nie je možné schváliť zákon, ktorý by platil iba pre jednu politickú jednu stranu a iné nie. Navyše, pri rešpektovaní demokratických pravidiel v tejto súvislosti nie je ani dosť dobre možné, aby zákonodarca politickú stranu zákonom rovno zrušil: v demokratickom ovzduší je úlohou parlamentu nastaviť podmienky pre fungovanie strán a ich slobodnú súťaž, ale rozhodnutie o tom, či podmienky porušujú alebo nie, treba ponechať na posúdenie iným. Pretože v opačnom prípade by vládne strany síce mohli zrušiť najskôr ĽSNS, ale potom aj SaS, OĽaNO a hociktorú inú stranu, ktorú by sa im zrušiť zachcelo.

Keďže aj uvedené A. Danko nepochybne vie, je úplne namieste rečnícka otázka, prečo jeho SNS pomáha ĽSNS zvyšovať popularitu v spoločnosti a voličské preferencie. A z jeho predsedu vyrába politického martýra.

Celé zle a najmä nezodpovedné. Potvrdzujú to nielen výsledky prieskumov voličských preferencií, ktoré pozná aj A. Danko, ale stačí sa pozrieť iba kúsok do minulosti a ďalšia, ale už nie iba rečnícka otázka je na svete: kto dopustil a kto robil takú politiku, ktorá umožnila, aby sa z pouličného chuligána stal politik, predseda kraja a o čosi neskôr aj predseda parlamentnej strany?