Štyri dni potom, ako začal Ústavný súd fungovať namiesto štyroch senátov iba s jedným, prichádza do Košíc prezident Andrej Kiska, aby podľa vlastných slov „zabezpečil aspoň jeho provizórne fungovanie.“ Fajn, hoci prísne vzaté, hlava štátu má síce veľa právomocí i povinností, ale uvedená medzi nimi naozaj nie je.

Napokon, provizórne fungovanie súdu už zabezpečili jeho sudcovia, ktorým sa nedávno skončil mandát. Urobili tak úpravou rozvrhu práce, ktorý bude platiť dovtedy, kým ho ich nástupcovia nezrušia a nevznikne nový. Nedá sa tak povedať, že súd štyri dni nič nerobil a nefunguje a čakal iba na prezidenta. Robí a funguje ďalej, hoci iba s jedným senátom.

Keďže však mandát skončil nielen sudcom, ale aj vedeniu súdu, je potrebné, aby súd dostal nové. A práve tu je nezastupiteľná a jedinečná povinnosť hlavy štátu, pretože iba prezident môže vedenie Ústavného súdu inštalovať do funkcie: Ústavný súd bez funkcionárov totiž nemôže jednoducho v súlade s Ústavou fungovať.
Štyri dni na rozhodovanie, kto má byť vo vedení súdu a kto nie, sú postačujúce a adekvátne danej situácii.

Úloha prezidenta A. Kisku je to ľahšia, že na Ústavnom súde zostali iba sudcovia, ktorých sám vymenoval do funkcie: J. Baricová, J. Laššáková, M. Duriš a M. Mamojka. Všetci tak spĺňajú ním určené a stanovené odborné a morálne kritériá. Nie je preto pre prezidenta zrejme ani ľahké z nich vybrať nové vedenie súdu a to aj preto, lebo okrem administratívnych povinností bude súd aj reprezentovať. Dovnútra i navonok.

Isto, lepšie sa vyberá spomedzi všetkých trinástich sudcov, ako iba zo štyroch, to však prezidenta nezbavuje ústavnej povinnosti vedenie Ústavného súdu vymenovať. Napokon, ak budú noví ústavní sudcovia v parlamente zvolení a prezidentom do funkcie vymenovaní, môže vedenie súdu odvolať a vymenovať nové. Ústava to hlave štátu urobiť nijako nebráni.