Juraj Hrabko komentuje mimoriadnu schôdzu parlamentu.
Autor Juraj Hrabko
Už iba o niekoľko hodín sa má začať 48. schôdza parlamentu, ktorú zvolal jeho predseda A. Danko na žiadosť poslancov Smeru-SD a SNS. Podľa návrhu programu by mali byť na nej prerokované a schválené v skrátenom legislatívnom konaní tri návrhy vlády – tzv. sociálne zákony – a vyjadrený (ne)súhlas parlamentu s ratifikáciou Istanbulského dohovoru.
Čo sa týka zvolania schôdze, nejde o nič neobvyklé a ako už bolo uvedené, ani o žiadny precedens. Tým stále zostáva schôdza parlamentu spred desiatich rokov, ktorá sa uskutočnila iba dva dni pred samotným hlasovaním voličov vo voľbách. Takže údiv a rozhorčenie nie je vôbec namieste, ale len súčasťou politického zápasu. Smer-SD a SNS sa krátko pred voľbami a z pozície moci vždy správali ľudomilne. Napokon, aj vtedy - rovnako ako aj v súčasnosti - parlament rokoval a schvaľoval návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a odvtedy sa datuje aj rekord novelizácie zákona o voľbách, ktorý bol v rámci balíka návrhov schválený tiež iba dva dni pred ich uskutočnením.
Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, možno zopakovať, že ide o nerešpektovanie zákona, ale rovnako, že nejde o nič neobvyklého. Ten nerešpektovala doteraz žiadna vláda a vždy takpovediac priebežne, teda počas celého volebného obdobia.
Iná vec je hlasovanie poslancov. Nadnesene povedané – taký poslanec, ktorý bol v jednom volebnom období súčasťou vládnej strany a v inom volebnom období strany mimovládnej a ktorý ani raz nehlasoval za skrátené legislatívne konanie – by sa mal hlásiť u súdruha Žinčicu.
Lenže medzi vládou a parlamentom je rozdiel aj čo sa týka skráteného legislatívneho konania. Vláda ho môže iba navrhnúť, nič viac, ostatné je v rukách parlamentu. A jedným z problémov je aj to, že zneužívanie skráteného legislatívneho konania má parlament v podstate a už roky odobrený Ústavným súdom pod vedením J. Mazáka: „Poslednou možnosťou na nápravu procedurálnych pochybení národnej rady a jej orgánov pri prerokovaní návrhu zákona je podľa názoru Ústavného súdu hlasovanie poslancov o návrhu zákona. Ak počas tohto hlasovania dôjde k schváleniu návrhu zákona napriek pretrvávajúcim procedurálnym pochybeniam v predošlých štádiách zákonodarného procesu, treba vychádzať z toho, že zákon bol riadne schválený. Záverečným hlasovaním poslancov podľa názoru ústavného súdu môže dôjsť ku konvalidácii takýchto procesných chýb, ak sa v spojitosti s týmto hlasovaním nevyskytnú už ďalšie chybné postupy.“
Netreba pochybovať o tom, že poslanci toto rozhodnutie Ústavného súdu poznajú aj rešpektujú, keďže podľa neho a aj v jeho duchu konajú. To, že inak rozprávajú, je len ich straníckou taktikou vo volebnej súťaži. A inak tomu nebude ani na dnešnej schôdzi.
Čo sa týka zvolania schôdze, nejde o nič neobvyklé a ako už bolo uvedené, ani o žiadny precedens. Tým stále zostáva schôdza parlamentu spred desiatich rokov, ktorá sa uskutočnila iba dva dni pred samotným hlasovaním voličov vo voľbách. Takže údiv a rozhorčenie nie je vôbec namieste, ale len súčasťou politického zápasu. Smer-SD a SNS sa krátko pred voľbami a z pozície moci vždy správali ľudomilne. Napokon, aj vtedy - rovnako ako aj v súčasnosti - parlament rokoval a schvaľoval návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a odvtedy sa datuje aj rekord novelizácie zákona o voľbách, ktorý bol v rámci balíka návrhov schválený tiež iba dva dni pred ich uskutočnením.
Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, možno zopakovať, že ide o nerešpektovanie zákona, ale rovnako, že nejde o nič neobvyklého. Ten nerešpektovala doteraz žiadna vláda a vždy takpovediac priebežne, teda počas celého volebného obdobia.
Iná vec je hlasovanie poslancov. Nadnesene povedané – taký poslanec, ktorý bol v jednom volebnom období súčasťou vládnej strany a v inom volebnom období strany mimovládnej a ktorý ani raz nehlasoval za skrátené legislatívne konanie – by sa mal hlásiť u súdruha Žinčicu.
Lenže medzi vládou a parlamentom je rozdiel aj čo sa týka skráteného legislatívneho konania. Vláda ho môže iba navrhnúť, nič viac, ostatné je v rukách parlamentu. A jedným z problémov je aj to, že zneužívanie skráteného legislatívneho konania má parlament v podstate a už roky odobrený Ústavným súdom pod vedením J. Mazáka: „Poslednou možnosťou na nápravu procedurálnych pochybení národnej rady a jej orgánov pri prerokovaní návrhu zákona je podľa názoru Ústavného súdu hlasovanie poslancov o návrhu zákona. Ak počas tohto hlasovania dôjde k schváleniu návrhu zákona napriek pretrvávajúcim procedurálnym pochybeniam v predošlých štádiách zákonodarného procesu, treba vychádzať z toho, že zákon bol riadne schválený. Záverečným hlasovaním poslancov podľa názoru ústavného súdu môže dôjsť ku konvalidácii takýchto procesných chýb, ak sa v spojitosti s týmto hlasovaním nevyskytnú už ďalšie chybné postupy.“
Netreba pochybovať o tom, že poslanci toto rozhodnutie Ústavného súdu poznajú aj rešpektujú, keďže podľa neho a aj v jeho duchu konajú. To, že inak rozprávajú, je len ich straníckou taktikou vo volebnej súťaži. A inak tomu nebude ani na dnešnej schôdzi.