Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje prijaté novely zákonov.
Autor Juraj Hrabko
Udalosti v parlamente poukazujú na to, že Zuzana Čaputová prejde krátko po nástupe do funkcie prezidentským krstom a testom. Parlament ju zhurta skúša z demokracie a právneho štátu, o ktorých tak pekne v inauguračnom prejave hovorila a to najmä dvomi čerstvými novelami zákonov. Či ich hlava štátu podpíše alebo parlamentu vráti na opätovné prerokovanie, nevedno. Vedno iba to, že si to pýtajú najmä novely zákonov o volebnej kampani a o sudcoch.
Už iba samotný proces schvaľovania návrhu novely zákona o volebnej kampani a o politických stranách nebol v súlade s pravidlami. To treba povedať aj napriek tomu, že podobným tempom – zhruba 24 hodín od predloženia návrhu – bola kedysi schválená aj novela Ústavy. To však neznamená, že odvtedy je to povolené a dovolené. Nie je. Skrátené legislatívne konanie, ktoré schválila vláda, sa aj tentoraz prieči zdravému rozumu, pretože neboli splnené podmienky zákona, aby novela mohla byť v zrýchlenom režime prerokovaná a prijatá.
Už iba takéto porušenie pravidiel stačí na to, aby hlava štátu novelu zákona do parlamentu vrátila. V takom prípade sa totiž aj hneď ukáže, že zo strany parlamentu a vlády išlo iba o politickú hru a otestovanie hlavy štátu, koľko toho vydrží a koľko znesie. Domnievať sa totiž, že najmenej 76 poslancov sa uprostred parlamentných prázdnin zíde na schôdzi iba preto, aby prelomili veto prezidentky, je síce možné, ale aj naivné. Tým zároveň padne aj ich „argument“ o potrebe zrýchleného konania.
A to sú naporúdzi okrem procesných aj vecné dôvody na vrátenie zákona. Ním nastavené novoty totiž nespĺňajú už na prvý pohľad požiadavku Ústavy, podľa ktorej „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“ A zákonná úprava, ktorá vytvára a zavádza nerovnosť v pôsobení politických subjektov, takou rozhodne nie je.
Podobne je to s ďalšou novinkou z parlamentu, novelou zákona o sudcoch a prísediacich. Tá určuje, že za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj jeho súhlas s kandidatúrou vo voľbách do NR SR a Európskeho parlamentu. Rovnako totiž preráža Ústavou vytýčené mantinely.
Samozrejme, záleží iba od Z. Čaputovej ako s testom parlamentu naloží. Či urobí tak alebo onak, napovie to veľa o tom, ako mieni a bude s právomocami hlavy štátu zaobchádzať.
Už iba samotný proces schvaľovania návrhu novely zákona o volebnej kampani a o politických stranách nebol v súlade s pravidlami. To treba povedať aj napriek tomu, že podobným tempom – zhruba 24 hodín od predloženia návrhu – bola kedysi schválená aj novela Ústavy. To však neznamená, že odvtedy je to povolené a dovolené. Nie je. Skrátené legislatívne konanie, ktoré schválila vláda, sa aj tentoraz prieči zdravému rozumu, pretože neboli splnené podmienky zákona, aby novela mohla byť v zrýchlenom režime prerokovaná a prijatá.
Už iba takéto porušenie pravidiel stačí na to, aby hlava štátu novelu zákona do parlamentu vrátila. V takom prípade sa totiž aj hneď ukáže, že zo strany parlamentu a vlády išlo iba o politickú hru a otestovanie hlavy štátu, koľko toho vydrží a koľko znesie. Domnievať sa totiž, že najmenej 76 poslancov sa uprostred parlamentných prázdnin zíde na schôdzi iba preto, aby prelomili veto prezidentky, je síce možné, ale aj naivné. Tým zároveň padne aj ich „argument“ o potrebe zrýchleného konania.
A to sú naporúdzi okrem procesných aj vecné dôvody na vrátenie zákona. Ním nastavené novoty totiž nespĺňajú už na prvý pohľad požiadavku Ústavy, podľa ktorej „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“ A zákonná úprava, ktorá vytvára a zavádza nerovnosť v pôsobení politických subjektov, takou rozhodne nie je.
Podobne je to s ďalšou novinkou z parlamentu, novelou zákona o sudcoch a prísediacich. Tá určuje, že za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj jeho súhlas s kandidatúrou vo voľbách do NR SR a Európskeho parlamentu. Rovnako totiž preráža Ústavou vytýčené mantinely.
Samozrejme, záleží iba od Z. Čaputovej ako s testom parlamentu naloží. Či urobí tak alebo onak, napovie to veľa o tom, ako mieni a bude s právomocami hlavy štátu zaobchádzať.
