Prehliadky viacerých priestorov, ktoré obýval alebo do nich chodieval M. Kočner – momentálne podozrivý a/alebo obvinený z viacerých trestných činov – opäť potvrdzujú dávno známe pravidlo, že železo treba kuť, kým je horúce. A vyšetrovatelia kujú, kujú a kujú. Fajn.

Zatiaľ nevedno, či budú aj úspešní, ale to nezáleží iba od nich. Ak niečo relevantné našli, bude to znak toho, že M. Kočner sa cítil byť veľmi istý svojou nedotknuteľnosťou. V opačnom prípade by totiž isto nenechával dôležité veci na známych adresách. Ani v trezore. V takom prípade budú môcť byť nájdené veci použité proti nemu a bude to takpovediac jeho vlastnou vinou. V takom prípade pribudne k slovenským špecifickým výrazom ďalší. Konkrétne, k samoúnosu, samoamnestii a iným „samom,“ pribudne aj samoudanie.

Prirodzene, keďže polícia ohlásila, že prehliadky robí v súvislosti nie s ekonomickou, ale s násilnou trestnou činnosťou, možno oprávnene predpokladať, že na M. Kočnera majú vyšetrovatelia aj niečo iné, ako iba to, čo je verejne a oficiálne známe už dnes. Napokon, o potrebe a dôležitosti vykonania prehliadky museli najskôr presvedčiť súd, bez jeho súhlasu by uvedené priestory nemohli prehľadať.

Platí to aj v prípade, že ide o krycí manéver, ktorý sa nedá v tejto chvíli vylúčiť: že prehľadávanie priestorov má zaviesť pozornosť celkom iným smerom, ako idú vyšetrovatelia. Ako tomu bolo naposledy v prípade vydania a zverejnenia identikitu.

Tak či onak, teda aj v prípade, keby vyšetrovatelia nenašli nič, čo by im pomohlo rýchlo sa pohnúť s vyšetrovaním ďalej, ide o dobrú správu. Pretože nielen osoba, voči ktorej zasiahli, ale aj rýchlosť, s ktorou konajú, je doteraz v krajine pod Tatrami nevídaná. Takpovediac precedentná, čo znamená, že v budúcnosti – pri riešení ďalších prípadov osôb toho typu – budú nároky spoločnosti na ich prácu oveľa vyššie, ako doposiaľ. Práve na základe konania v kauzách M. Kočnera a bez ohľadu na to, či bude na konci dňa vinný alebo nevinný.

Hľa, ide to aj bez zabetónovania policajného prezidenta vo funkcii. A lepšie.