Minister vnútra Tomáš Drucker už nie je ministrom. Policajný prezident Tibor Gašpar – kvôli ktorému sa minister Drucker oficiálne rozhodol podať demisiu – je ešte stále policajným prezidentom. Absurdné? Absurdné.

V tejto chvíli sú už jedno neoficiálne dôvody, pre ktoré sa T. Drucker rozhodol opustiť kreslo ministra vnútra a buď dočasne prerušiť alebo definitívne ukončiť politickú kariéru. Nemá jednoducho žiadny zmysel sa nimi ich zaoberať a to aj preto, lebo nech už boli akékoľvek, urobil to, čo sa urobiť v takom prípade má a ministrom vnútra už nie je. Inými slovami, skutky T. Druckera možno rozpitvávať na mnoho spôsobov, ale jeho záverečné rozhodnutie – odchod z verejnej funkcie – bolo správne.

Na rozdiel od policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý sa funkcie drží ako kliešť. Je potom iba prirodzené, že jeho osoba a funkcia sa stali centrom spoločenského i politického diania, že voči nemu osobne, ale aj voči jeho rodinným príslušníkom, pribúdajú podozrenia rôzneho charakteru. Inými slovami, jeho záverečného rozhodnutie – zotrvať vo funkcii – nebolo správne.

Prirodzene, uvedené platí iba takpovediac z celospoločenského hľadiska. A neplatí, pokiaľ ide takpovediac o osobné záujmy Tibora Gašpara. Inými slovami, ide o to, čo policajný prezident uprednostnil. Spoločnosť, ktorej sa rozhodol slúžiť, pomáhať a chrániť, to nie je.

Na to poukazuje jednoduchý, ale neodškriepiteľný fakt: ani Robert Fico, ani Robert Kaliňák, ani Tomáš Drucker a ani nikto iný, ale výlučne Tibor Gašpar je predmetom verejnej diskusie aj námetom rôznej ľudovej tvorivosti na námestiach. Nielen na Slovensku, ale tiež po celom svete. A spolu s ním – či sa mu to páči alebo nie, či to chce alebo nechce – aj celý policajný zbor, ktorému velí.

Ak Tibor Gašpar aj napriek tomu zotrváva vo funkcii policajného prezidenta, policajnému zboru nepomáha ani ho nechráni, ale mu ubližuje a škodí. Aj preto, lebo policajný zbor sa pod jeho vedením už viditeľne stal predmetom politických obchodov.

Žiadny vedúci funkcionár by nemal pochybnosti voči vlastným ľuďom a organizácii, ktorú vedie, iniciovať, ale odstraňovať. Tibor Gašpar robí pravý opak a žiadne tabuľky, grafy a merania úspešnosti policajtov na tom nič nezmenia. Naďalej ostáva sedieť v kresle, čo však bude vyvolávať iba ďalšie nepríjemné otázky a nepokoje. Tou základnou je staré známe: v čí prospech Tibor Gašpar zostáva vo funkcii policajného prezidenta?