„Budúcnosť veľkej koalície je nejasná“, „CDU flirtuje s menšinovou vládou“, „Veľká koalícia – zväzok bez budúcnosti?“, „Červená revolta“, „Vydrží vládna koalícia?“ – takéto a podobné titulky dominovali nemeckým médiám potom, ako sa koncom minulého týždňa stali známe výsledky hlasovania vládnucich sociálnych demokratov, ktorí si zvolili nové vedenie. V piatok, 6. decembra sa začína v Berlíne trojdňový zjazd Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Má nielen potvrdiť novú stranícku špičku a výrazne prehovoriť do toho, ako sa bude v súčasnosti krízou zmietaná najstaršia politická strana v Nemecku ďalej rozvíjať, ale najmä rozhodnúť o tom, ako ďalej s vládnou koalíciou, ktorú tvoria sociálni demokrati spoločne s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a jej sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU).

Vo voľbách lídrov SPD uspeli vo vnútrostraníckom hlasovaní predstavitelia ľavicového krídla - bývalý minister financií spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Norbert Walter-Borjans a poslankyňa Spolkového snemu (Bundestagu) Saskia Eskenová, kritici súčasnej vládnej koalície kancelárky Angely Merkelovej. Prekvapujúco porazili favorizované duo – spolkového vicekancelára a ministra financií Olafa Scholza, kandidujúceho v tandeme s Klarou Geywitzovou.

Sociálni demokrati si zvolili nové vedenie po tom, ako v júni odstúpila z funkcie predsedníčky Andrea Nahlesová. Jej rezignácia prišla po potupnej prehre SPD vo voľbách do Európskeho parlamentu, keď si strana ziskom 15,80 percent zaknihovala svoj najhorší výsledok vo voľbách do europarlamentu a skočila na treťom mieste za konzervatívnym blokom CDU/CSU a Zelenými (Bündnis 90/Die Grünen).

Andrea Nahlesová stelesňovala existenciu veľkej koalície, známej v Nemecku ako GroKo, čo sa o novozvolenom vedení povedať nedá. Práve preto sa vzápätí po ohlásení jej odchodu objavili už v lete rôzne úvahy o tom, čo bude s vládnou koalíciou konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnych demokratov, pričom tieto dohady terajšia voľba nového vedenia SPD len umocnila. O predčasných voľbách špekulovali v lete viaceré nemecké médiá. „Hoci to nebol jej prvoradý cieľ, Nahlesová svojim rozhodnutím odzvonila veľkej koalícii,“ napísal denník Süddeutsche Zeitung. Vo svojej predpovedi sa mýlil. Angela Merkelová stojí naďalej na čele koalície konzervatívcov a sociálnych demokratov, ktorá vznikla v marci 2018, ale pravdou je to, že SPD vystavila voľbou Waltera-Borjansa a Eskenovej vládnu koalíciu značnej skúške pevnosti.

Sociálni demokrati sú momentálne s konzervatívnou úniou v koalícii od roku 2013, celkove už tretí raz (pred tým v rokoch 2005-2009). Podľa viacerých analytikov, ale aj členov SPD vládnutie v tieni Angely Merkelovej strane značne poškodilo. SPD stíha jedna prehra za druhou a v prieskumoch voličských preferencií strana rok čo rok, voľby čo voľby neustále stráca. Veľké nádeje vkladala v roku 2017 viac ako štyristotisícová členská základňa do charizmatického bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Očakávania sa nenaplnili - vo voľbách do Spolkového snemu v septembri 2017 získali sociálni demokrati len 20,5 percent hlasov voličov, čo bol v porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami v roku 2013 pokles o viac ako päť percent a strata 40 kresiel v Bundestagu.

Krízou zmietaným sociálnym demokratom sa stále nedarí pokles zastaviť. Dokonca tento rok nevyhrali prvý raz po vyše 70 rokoch krajinské parlamentné voľby v Brémach. Nové predsednícke duo si ale verí a do roku 2020 chce zdvojnásobiť pre SPD nelichotivé čísla volebných prieskumov, ktoré sa teraz pohybujú okolo 15-tich percent. Norbert Walter-Borjans vyhlásil, že tento cieľ hodlajú dosiahnuť presadzovaním dôležitých sociálnodemokratických projektov, keď podčiarkol: „Pred vecami, ktoré sa dostali na program dňa nemôžeme zbabelo utiecť.“

SPD vo vládnej koalícii s blokom CDU/CSU akoby splynula a strana stratila svoju tvár. Preto chce nové vedenie sociálnych demokratov otvoriť koaličnú zmluvu a vymaniť sa z „úniového tieňa“. Už aj formulovalo niektoré požiadavky, s ktorými však budú konzervatívci sotva súhlasiť. Ide napríklad o zníženie sadzby dane pre sociálne slabších občanov a jej zvýšenie pre občanov s vysokým príjmom, ďalej zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy na 12 eur (v súčasnosti je 9,19,- eur), či zlepšenie klimatického balíčka.

Novozvolení vedúci predstavitelia SPD hovoria o nevyhnutnosti začať rozhovory s CDU/CSU o koaličnej zmluve, odvolávajúc sa na doložku o revízii koaličnej dohody. Saskia Eskenová zároveň pripomína, že tak CDU/CSU, ako aj SPD stratila svojim pôsobením vo veľkej koalícii na popularite a podľa nej je „pre demokraciu veľká koalícia nezmysel“.

Na druhej strane politici CDU a CSU vyzvali nové predsednícke duo SPD, aby zostalo verné koaličnej zmluve a vo vláde pokračovali. Ak ale bude SPD na svojich požiadavkách nástojiť a Únia nebude ochotná ustúpiť budúcnosť koalície je neistá. Konzervatívci svojmu partnerovi odkázali, že ak to bude nevyhnutné, pokračovať budú aj bez sociálnych demokratov, napríklad v menšinovej vláde. Medzi jej obhajcov patrí tiež bývalý predseda poslaneckého klubu CDU/CSU v Spolkovom sneme Friedrich Merz. „Pokračovanie veľkej koalície bude neustálym bojom o otázky, ktoré sú veľmi sporné. Rozpočet je schválený a v roku 2020 by mohol vládnuť menšinový kabinet. Tento model má kúzlo, ale nie je bez rizika,“ napísal na sociálnej sieti jeden z vedúcich predstaviteľov CDU.

Model menšinovej vlády podporujú aj iní vysokopostavení predstavitelia kresťanských demokratov. Nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn a predseda Spolkového snemu Wolfgang Schӓuble sa za ňu viackrát vyslovili. „Ak SPD nemôže vo vláde ďalej pokračovať, svet sa nezrúti,“ povedal Wolfgang Schäuble. „Jestvujúca koaličná zmluva ponúka základ na spoluprácu“, vyhlásil šéf skupiny poslancov CSU v rámci frakcie CDU/CSU v Spolkovom sneme Alexander Dobrindt. „SPD sa musí rozhodnúť, či hodlá získať dôveru voličov činnosťou v stabilnej vláde, alebo zo strachu pred zodpovednosťou chce naďalej strácať ich podporu.“

Naproti tomu medzi odporcov menšinovej vlády patrí podpredseda CDU a predseda vlády v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko Armin Laschet, ktorý tvrdí, že Nemecko ako vedúca krajina Európskej únie potrebuje stabilnú vládu, pričom dodal: „O menšinovej vláde možno uvažovať iba na niekoľko týždňov, ale nebolo by to trvalé riešenie. Mať vládu, ktorá by nemala vlastnú väčšinu si neviem v Nemecku predstaviť.“

Kancelárka Angela Merkelová je pripravená na spoluprácu s novým vedením SPD, ale otvárať koaličnú zmluvu odmieta. Zároveň sa neraz vyslovila proti menšinovej vláde. Jej odmietanie môže spočívať v tom, že od roku 2005 vládne v koaličných vládach so spoľahlivou väčšinou. Keby sa na to už nemohla spoľahnúť, jej postavenie ako šéfky kabinetu by sa nevyhnutne oslabilo. Môže však existovať aj oveľa prozaickejší dôvod, ktorým je obava mnohých kresťanských demokratov z nových volieb do Spolkového snemu. Aktuálne prieskumy verejnej mienky totiž hovoria o tom, že musia počítať s oveľa horším volebným výsledkom ako v roku 2017. A predčasné parlamentné voľby sa popri menšinovej vláde spomínajú ako jedna z ďalších alternatív možného vývoja udalostí po zvolení novej špičky SPD. Aj o tom budú diskutovať sociálni demokrati na v piatok sa začínajúcom zjazde strany. V pozvánke na rokovanie do Berlína sa píše, že organizátori sa tešia na „napínavý zjazd“. Určite sa nemýlia!