Stalo sa to, čo sa s veľkou pravdepodobnosťou dalo očakávať: britská premiérka Theresa Mayová nenašla ani v uplynulom mesiaci porozumenie s vodcom opozičnej labouristickej strany Jeremym Corbynom ohľadom podoby brexitu. Británia sa preto teraz musí zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu ako každý iný štát Európskej únie.

Premiérka Mayová nenašla dohodu s vodcom labouristov Corbynom ani predtým, keď Británia mala podľa pôvodných predstáv z Európskej únie odísť, teda do 29. marca. Na rokovanie bolo pritom dosť času, viac ako dva roky. Tak prečo by sa s ním mala rýchlo dohodnúť práve v uplynulých týždňoch?

Ako vieme, Európska únia pred mesiacom predĺžila lehotu k odchodu Británie z tohto spoločenstva o ďalšieho pol roka. Takže v tejto chvíli britskú vládu v tejto veci nič netlačí – okrem samotných eurovolieb, s ktorými už britskí politici ani veľká časť verejnosti veľmi nerátali.

Je preto otázne, ako bude teraz vyzerať volebná kampaň. S akým nadšením sa dnes pustia do práce dobrovoľníci, ktorí tradične sprevádzali obidva hlavné politické tábory, keď obidve veľké britské politické strany, konzervatívci aj labouristi, sú ohľadom samotnej budúcnosti Británie v Európskej únii hlboko vnútorne rozdelené.

Nie je to jedno

Priaznivci aj odporcovia Európskej únie stoja vedľa seba v približne vyrovnanom počte v oboch politických stranách a bolo by asi veľmi netaktické, keby sa teraz začali ruvať medzi sebou. Tým by svojej politickej strane, s ktorou sympatizujú, pred voľbami určite nepomohli. Možno preto skôr očakávať malú predvolebnú aktivitu v tradičných relatívne umiernených politických táboroch.

Opačná situácia je však na okrajoch politickej scény. Veľkú motiváciu angažovať sa v predvolebnej kampani do Európskeho parlamentu budú mať teraz jednak „skalní“ stúpenci brexitu, odchodu Británie za každú cenu a taktiež „skalopevní“ stúpenci únie, hlavne tí, ktorí chcú v Európskej únii za každú cenu zostať.

Budeme teda zrejme pozorovať kampaň dvoch krajných politických skupín zásadne vyhranených proti sebe, zatiaľ čo mlčiaca väčšina Britov pravdepodobne zostane naďalej skoro bezradná. A je otázne, akú asi politickú reprezentáciu si za týchto okolností Británia zvolí? Niekto by mohol namietnuť, že je to vlastne jedno, keď o pol roka už nebude Británia beztak členom Európskej únie. Ale jedno to nie je – ako kvôli Británii, tak kvôli Európskej únii.

Človek by jednoducho očakával od krajiny, ktorá je kolískou demokracie, naozaj lepší výkon.