Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Jan Bednář
Hlasovanie v Dolnej komore britského parlamentu v stredu večer sa zapísalo do dejín hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je to v tejto fáze po prvý raz, kedy snemovňa aktívne vstúpila do rokovania o odchode Británie z Európskej únie. Zatiaľ čo všetky ostatné návrhy, o ktorých doteraz snemovňa hlasovala, nezískali potrebnú väčšinu hlasov a nemožno ich preto považovať ani za odporúčanie vláde, ako by mala ďalej postupovať, stredajšie hlasovanie o tom, že vláda musí zabrániť odchodu Británie z EÚ bez dohody, zvíťazilo o jeden hlas.
A to je ďalšia rarita, ku ktorej prišlo naposledy pred štyridsiatimi rokmi: ak je totiž hlasovanie poslancov nerozhodné, čo sa stalo v tomto prípade, keď „pre“ aj „proti“ hlasovalo 312 poslancov, potom rozhoduje hlas predsedu, ktorý sa inak hlasovania nezúčastňuje.
A predseda dolnej komory John Bercow, niekedy kuriózna postava britskej politiky, sa tentoraz pridal na stranu navrhovateľov zákona.
Stojí za povšimnutie, že John Bercow nepodporil návrh poslancov, aby pokračovali aj budúci týždeň v tzv. indikatívnom hlasovaní o ďalšom postupe vlády, čo de facto znamená, že stredajším rozhodnutím končí účasť poslancov v tejto fáze rokovania o brexitu.
Predpokladá sa, že návrh zákona schváli aj Horná komora parlamentu, snemovňa lordov, a že zákon vstúpi do platnosti. Možno povedať, že stredajšie hlasovanie v snemovni vnáša do súčasnej veľmi neistej situácie okolo brexitu určitý pokrok. To však ešte neznamená, že nebezpečenstvo tzv. tvrdého brexitu bolo definitívne zažehnané.
Z hľadiska Európskej únie sa totiž zatiaľ nič nemení. Lídri európskej dvadsaťsedmičky poskytli minulý týždeň Británii odklad z pôvodne plánovaného termínu pre odchod zo spoločenstva z 29. marca na 12. apríla. Zostáva teda iba pár dní. Odklad brexitu do 22. mája by z pohľadu EÚ platil iba vtedy, keby do 12 apríla britský parlament schválil dohodu o odchode z EÚ, ktorú pôvodne vyrokovala premiérka Mayová. To je však veľmi nepravdepodobné, pretože túto dohodu britskí poslanci už tri razy odmietli.
Britskej vláde preto nezostáva teraz iné, ako požiadať predstaviteľov EÚ o ďalší, tentoraz najskôr dlhý odklad, počas ktorého budú zorganizované voľby do Európskeho parlamentu a možno aj všeobecné parlamentné voľby alebo druhé referendum o vystúpení z EÚ.
Nádejné však je, že premiérka Mayová rokuje v týchto dňoch o ďalšom postupe s vodcom opozície Jeremym Corbynom. To, napokon, mala urobiť už dávno. Až z ich spoločných záverov môže vzniknúť realistická dohoda Británie s Európskou úniou.
A to je ďalšia rarita, ku ktorej prišlo naposledy pred štyridsiatimi rokmi: ak je totiž hlasovanie poslancov nerozhodné, čo sa stalo v tomto prípade, keď „pre“ aj „proti“ hlasovalo 312 poslancov, potom rozhoduje hlas predsedu, ktorý sa inak hlasovania nezúčastňuje.
A predseda dolnej komory John Bercow, niekedy kuriózna postava britskej politiky, sa tentoraz pridal na stranu navrhovateľov zákona.
Ďalší odklad
Stojí za povšimnutie, že John Bercow nepodporil návrh poslancov, aby pokračovali aj budúci týždeň v tzv. indikatívnom hlasovaní o ďalšom postupe vlády, čo de facto znamená, že stredajším rozhodnutím končí účasť poslancov v tejto fáze rokovania o brexitu.
Predpokladá sa, že návrh zákona schváli aj Horná komora parlamentu, snemovňa lordov, a že zákon vstúpi do platnosti. Možno povedať, že stredajšie hlasovanie v snemovni vnáša do súčasnej veľmi neistej situácie okolo brexitu určitý pokrok. To však ešte neznamená, že nebezpečenstvo tzv. tvrdého brexitu bolo definitívne zažehnané.
Z hľadiska Európskej únie sa totiž zatiaľ nič nemení. Lídri európskej dvadsaťsedmičky poskytli minulý týždeň Británii odklad z pôvodne plánovaného termínu pre odchod zo spoločenstva z 29. marca na 12. apríla. Zostáva teda iba pár dní. Odklad brexitu do 22. mája by z pohľadu EÚ platil iba vtedy, keby do 12 apríla britský parlament schválil dohodu o odchode z EÚ, ktorú pôvodne vyrokovala premiérka Mayová. To je však veľmi nepravdepodobné, pretože túto dohodu britskí poslanci už tri razy odmietli.
Britskej vláde preto nezostáva teraz iné, ako požiadať predstaviteľov EÚ o ďalší, tentoraz najskôr dlhý odklad, počas ktorého budú zorganizované voľby do Európskeho parlamentu a možno aj všeobecné parlamentné voľby alebo druhé referendum o vystúpení z EÚ.
Nádejné však je, že premiérka Mayová rokuje v týchto dňoch o ďalšom postupe s vodcom opozície Jeremym Corbynom. To, napokon, mala urobiť už dávno. Až z ich spoločných záverov môže vzniknúť realistická dohoda Británie s Európskou úniou.