Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Jana Jůn
„Vyvarujte sa akejkoľvek zmienky o brexite!“ je údajne hlavnou inštrukciou pre konzervatívnych kandidátov vo štvrtkových britských voľbách do miestnych zastupiteľstiev.
Dôvodom je očakávanie, že brexitom rozštiepená a paralyzovaná strana utrpí útekom voličov k proeurópskym liberálnym demokratom alebo k labouristom, teraz navyše výrazne akcentujúcim lokálne sociálne problémy.
Experti očakávajú, že konzervatívci stratia medzi osemsto až tisíc miest, čo pri viac ako osem a pol tisíc kresiel, vrátane 462 v Severnom Írsku, bude politicky značne zahanbujúce.
Aj keď sa štvrtkové voľby netýkajú Londýna a priľahlých stredoanglických území a tiež Škótska, Walesu a Cornwallu. Konzervatívcom navyše hrozí aj odliv voličov sprava. Pre ich voličov s mozgami vymytými tvrdými brexitármi, volajúcimi po ukončení „nadvlády Európskej únie“, je tu predsa ešte ultrapravicová a xenofóbna strana UKIP, ktorá si isto podrží svojich voličov.
Aj napriek skutočnosti, že jej bývalý vodca Nigel Farage – vďačný objekt pre karikaturistov ako vzor všetkých populistov a veselo sa škľabiaci „muž z ľudu“ s cigaretou v kútiku úst a pollitrom piva v ruke – si založil novú stranu s názvom Brexit, ktorá v miestnych voľbách nekandiduje.
Budú alebo nebudú?
Debakel konzervatívcov sľubujú ešte zhoršiť voľby do Európskeho parlamentu, ktoré – pokiaľ Briti dovtedy neschvália brexitovú dohodu a neodídu z únie – by sa mali konať 23. mája. Veľa strán, hlavne zmienená Farageova Brexit aj nová proeurópska Change Britain, sa na ne intenzívne pripravujú. A keďže vraj až 40 percent konzervatívcov mieni voliť Farageovu stranu, ktorá sa chystá vyhrať a sľubuje Európsky parlament rozvrátiť, konzervatívcom hrozí pohroma ako sedliakom u Chlumca.
Premiérka Mayová však stále vyhlasuje, že európske voľby nebudú, pretože dúfa v dosiahnutie dohody s labouristami a jej následné schválenie snemovňou. Po pondelkových rokovaniach sa vraj už rysujú styčné body, najme ohľadom nejakej formy colnej únie, čo ostatne na prechodné dvojročné obdobie obsahuje aj Mayovej navrhnutý text s úniou. V čom sa však obe strany líšia, je tzv. druhé referendum, schvaľujúce či odmietajúce dosiahnutú dohodu, s ktorým sa vedenie konzervatívcov nehodlá nikdy zmieriť.
Dôvodom je očakávanie, že brexitom rozštiepená a paralyzovaná strana utrpí útekom voličov k proeurópskym liberálnym demokratom alebo k labouristom, teraz navyše výrazne akcentujúcim lokálne sociálne problémy.
Experti očakávajú, že konzervatívci stratia medzi osemsto až tisíc miest, čo pri viac ako osem a pol tisíc kresiel, vrátane 462 v Severnom Írsku, bude politicky značne zahanbujúce.
Aj keď sa štvrtkové voľby netýkajú Londýna a priľahlých stredoanglických území a tiež Škótska, Walesu a Cornwallu. Konzervatívcom navyše hrozí aj odliv voličov sprava. Pre ich voličov s mozgami vymytými tvrdými brexitármi, volajúcimi po ukončení „nadvlády Európskej únie“, je tu predsa ešte ultrapravicová a xenofóbna strana UKIP, ktorá si isto podrží svojich voličov.
Aj napriek skutočnosti, že jej bývalý vodca Nigel Farage – vďačný objekt pre karikaturistov ako vzor všetkých populistov a veselo sa škľabiaci „muž z ľudu“ s cigaretou v kútiku úst a pollitrom piva v ruke – si založil novú stranu s názvom Brexit, ktorá v miestnych voľbách nekandiduje.
Budú alebo nebudú?
Debakel konzervatívcov sľubujú ešte zhoršiť voľby do Európskeho parlamentu, ktoré – pokiaľ Briti dovtedy neschvália brexitovú dohodu a neodídu z únie – by sa mali konať 23. mája. Veľa strán, hlavne zmienená Farageova Brexit aj nová proeurópska Change Britain, sa na ne intenzívne pripravujú. A keďže vraj až 40 percent konzervatívcov mieni voliť Farageovu stranu, ktorá sa chystá vyhrať a sľubuje Európsky parlament rozvrátiť, konzervatívcom hrozí pohroma ako sedliakom u Chlumca.
Premiérka Mayová však stále vyhlasuje, že európske voľby nebudú, pretože dúfa v dosiahnutie dohody s labouristami a jej následné schválenie snemovňou. Po pondelkových rokovaniach sa vraj už rysujú styčné body, najme ohľadom nejakej formy colnej únie, čo ostatne na prechodné dvojročné obdobie obsahuje aj Mayovej navrhnutý text s úniou. V čom sa však obe strany líšia, je tzv. druhé referendum, schvaľujúce či odmietajúce dosiahnutú dohodu, s ktorým sa vedenie konzervatívcov nehodlá nikdy zmieriť.
