Prezidentka Z. Čaputová po prvý raz rozhodovala o tom, ktorý zákon podpíše a ktorý nie. Na nepodpísanie ich bolo viacero, medzi nimi hlavne novela zákona o voľbách, schválená v skrátenom legislatívnom konaní. Prezidentka síce oznámila, že ho podpísala s vážnou výhradou, lenže to sa nedá – hlava štátu buď zákon podpíše alebo nepodpíše. Malo by to byť a aj je tak, že ak má výhrady, zákon nepodpíše, ak výhrady nemá, zákon podpíše. Nedá sa zákon podpísať s výhradou, podobne ako sa nedá byť trochu tehotný.

Z balíka zákonov sa však Z. Čaputová rozhodla nepodpísať iba jednu novinku, ktorá sa týka sudcov. Presnejšie, ktorá hovorí o tom, že ak sa sudca rozhodne uchádzať sa o funkciu poslanca NR SR alebo europoslanca, vzdáva sa tým funkcie sudcu. Text pripomienky hlavy štátu možno ponechať bokom, v súvislosti s jej rozhodnutím o vrátení zákona je totiž dôležitejšie iné. Tým je, že žiadny zákon - či už s pripomienkou prezidentky alebo bez nej - zrejme nateraz nebude.

Z. Čaputová totiž vrátila zákona iba s jednou pripomienkou, hoci ak mala jednu pripomienku, automaticky mala mať pripomienky dve. Druhá pripomienka sa mala týkať nadobudnutia účinnosti zákona. Píše sa to zhruba takto: „Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona a najbližšie plánovanú schôdzu národnej rady, ktorá sa má podľa Harmonogramu schôdzí Národnej rady SR na rok 2019 začať až 10. septembra 2019, je potrebné v súlade s § 90 ods. 1 poslednej vety zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona na 1. októbra 2019.“

Zákon mal totiž pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. augusta 2019. Ak by ho prezidentka Z. Čaputová podpísala. Keďže ho nepodpísala, ale vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie, nie je ani teoreticky, tobôž prakticky, v právnom štáte možné, aby zákon, ktorý prerokuje parlament v septembri, nadobudol účinnosť už v auguste. Preto je tiež pripomienka prezidentky Z. Čaputovej, spresňujúca vzdanie sa mandátu sudcu, bezpredmetná. Takpovediac nulitná. Napokon, zrejme aj celý zákon.

Aby to tak nebolo, museli by sa totiž uskutočniť veľké politické manévre: predseda parlamentu A. Danko alebo na základe jeho poverenia niektorý z podpredsedov NR SR by musel ešte teraz v júli zvolať schôdzu, muselo by sa jej zúčastniť najmenej 76 poslancov, aby bola uznášaniaschopná a najmenej 76 poslancov by muselo pripomienku prezidentky Z. Čaputovej schváliť alebo odmietnuť. A potom by ešte musel minister spravodlivosti zariadiť, aby bol zákon publikovaný v Zbierke zákonov najneskôr 31. júla 2019. Nie je to nemožné, ale od politického zázraku by to ďaleko nemalo.