Schválenie ostatnej novely Ústavy prinieslo síce viacero poznaní – napríklad, návrh neschválil ani jeden parlamentný výbor – najdôležitejším však politické víťazstvo R. Fica a jeho strany Smer-SD. Touto novelou R. Fico rukolapne a jasne dokázal, že naozaj nikam neodišiel.

Nájsť v parlamente ústavnú väčšinu totiž nie je žiadna maličkosť, obzvlášť v tomto ovzduší a prostredí. Napokon, aj R. Ficovi to trvalo dlhšie ako obvykle a iba preto, lebo dlhší čas nevládal zohnať dostatok hlasov, takže návrh na novelu bol opakovane šibovaný zo schôdze na schôdzu. Napokon však potrebné žetóny zohnal a návrh presadil, z politického hľadiska bol teda úspešný. V parlamentnej politike sa totiž počítajú hlasy poslancov, nie farby politických strán, z ktorých pochádzajú.

Iná záležitosť je odborné hľadisko, hoci o neho v novele Ústavy vôbec nešlo a prím hrala politická práca. Ekonómovia a finančníci predložili nielen dostatok argumentov, ale novelu Ústavy zasypali aj rôznymi výpočtami a prepočtami, ktoré poukazujú na škody, ktoré o pár rokov prinesie. Naopak, veľkú radosť po schválení novely ukázal predseda odborového zväzu J. Machyna, ktorý od šťastia zabudol aj na to, že prezident nemôže novelu Ústavy vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie a schválenie.

A iná záležitosť je tiež vecné hľadisko z pohľadu samotnej Ústavy. Pozmeňujúcim návrhom poslankyne J. Vaľovej sa do nej dostala očividná diskriminácia, keď „primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ sa týka výlučne žien, ktoré vychovali deti, ale nie aj mužov, hoci tí ich vychovávali, vychovávajú a budú vychovávať tiež. Vdovci, ale nielen oni, by o tom vedeli rozprávať celé dni, rovnako ako deti z neúplných rodín. Za takýto návrh pritom hlasovalo až 97 poslancov.

Povedané jednou vetou: ani táto novela Ústavy sa nevydarila.