Hoci predseda Mosta-Híd hovorí, že neschválením návrhu ministerky spravodlivosti L. Žitňanskej ohľadom držby a používania drog sa v podstate nič nestalo, nie je to tak. Stalo sa totiž veľa, tak z politického, ako aj z vecného hľadiska.

Politické hľadisko je najhlasnejšie. Vládna koalícia politický proces nezvládla, veď ako inak hodnotiť, že SNS sa postavila proti nemu až takpovediac v záverečnej fáze, keď bol návrh doručený na vládu? Neurobila tak počas legislatívneho procesu, hoci jej zástupcovia návrh pripomienkovali. Úspešne, keďže napríklad ministrovi obrany, ktorý reprezentuje SNS, sa bez dlhých rečí podarilo do návrhu vsunúť, že nové podmienky drogovej politiky štátu sa nebudú týkať profesionálnych vojakov.

Znamená to, že ani SNS sa nemôže tváriť, že doteraz o návrhu zákona nič nevedela. Otázne zostáva, prečo potom proti nemu zasiahla až vtedy, keď o ňom mala vláda rokovať. Odpoveď je jednoduchá: využila príležitosť na zviditeľnenie. Či jej to prinesie aj očakávané zvýšenie preferencií sa v prieskumoch verejnej mienky však ešte iba ukáže.

Most-Híd politicky tento zápas prehral. Proti návrhu sa totiž postavila nielen SNS, ale aj Smer-SD či SaS, ktorá je s drogovou témou spätá od začiatku svojho účinkovania na politickej scéne. Z tohto hľadiska tak možno chápať aj odkaz predsedu SNS ministerke spravodlivosti, že návrh nemusí nijako upravovať – ani tak, aby sa týkal iba tzv. ľahkých drog – keďže strana ho na Koaličnej rade zablokuje. Naozaj niet najmenšieho dôvodu, prečo by vládna SNS či Smer-SD mali plniť zámery mimovládnej SaS. Samozrejme, takýto dôvod nemá ani Most-Híd, ale dá sa nájsť ministerstve spravodlivosti.

Ministerka L. Žitňanská je totiž politicky zodpovedná aj za to, aby súdy rozhodovali včas, bez zbytočných prieťahov. Lezie to aj do peňazí, keďže ak sa niekto na takýto postup súdov právom sťažuje, Ústavný súd mu prisúdi aj finančné odškodnenie. Mimochodom, iba za minulý mesiac a iba z tohto dôvodu to bolo zhruba 60 tisíc eur. K nim je ešte potrebné pripočítať niekoľko ďalších tisíc eur, ktoré musia súdy zaplatiť z titulu náhrady trov konania. Je preto pochopiteľné, že sa ministerka snaží odbremeniť súdy, aby mohli rozhodovať rýchlejšie aj lacnejšie. Čo jej návrh zákona aj spĺňa, keďže trestné konanie mení raz za rok na priestupkové. Keď už neprší, nech aspoň kvapká.

Isteže, uvedené ministerke spravodlivosti to nemožno vyčítať, stačí to iba vidieť a mať na zreteli. L. Žitňanská je dostatočne politicky skúsená na to, aby nepredložila taký návrh zákona, ktorý by z vecného hľadiska neobhájila. Aj v tomto prípade sa zaštítila stanoviskami a podporou odborníkov z viacerých dotknutých oblastí, ktorí jeho znenie odobrili.

Zhrnuté a podčiarknuté: z vecného hľadiska bol návrh dobrý, z politického však nepriechodný. Čo aj napriek škriepke vo vládnej koalícii zostáva pre časť verejnosti značným prekvapením a potvrdzuje známu poučku. Ak totiž štát ústami odborníkov hovorí, že raz za rok by si mohli ľudia kedykoľvek a kdekoľvek - trebárs aj na policajnej stanici alebo v súdnej sieni - za poplatok užiť aj tvrdú, návykovú drogu, je to skutočná novinka. S výnimkou toho, že uvedený poplatok má ísť do štátnej kasy, to žiadna novinka naozaj nie je.

Poučka, že človek sa učí až do smrti, sa tak opäť potvrdila.