J. Hrabko komentuje rokovanie predsedu parlamentu s predsedom vlády.
Autor Juraj Hrabko
Už vopred bolo známe, že z obláčika výhrad predsedu SNS poslaného premiérovi P. Pellegrinimu nezaprší. Napokon to potvrdil aj samotný A. Danko, keď po rokovaní s premiérom povedal, že ak niekto čakal, že v koalícii budú hádky, mal by sa spamätať.
Ako obvykle, aj toto nedorozumenie možno vnímať z politického a obsahového hľadiska. Spája ich to, že sú jednoznačné. Z politického hľadiska sa z vyjadrenia A. Danka dalo čítať veľa, keď hovoril o tom, že sa potrebuje cítiť vo vláde komfortne. Prípadne, že by nebol rád, keby pána Pellegriniho postihol osud pani Radičovej. Jedným dychom však vravel aj o tom, že neotvára Koaličnú dohodu. Prípadne, že od nedôvery vláde a predčasných volieb sme ďaleko.
Z vyjadrení A. Danka pred a po rokovaní s premiérom Pellegrinim sa z politického hľadiska nedá usúdiť iné ako to, že sa pri vážnych politických udalostiach posledných dní – najmä personálneho zemetrasenia na ministerstve vnútra - cítil ako piate koleso na voze. Nemohol do nich nijako zasiahnuť a ani ich aspoň ráznejšie komentovať. Inými slovami, cítil sa nesvoj nielen preto, lebo vážne politické udalosti išli pomimo neho, ale aj preto, lebo si ho médiá pri nich takmer nevšímali. Je pochopiteľné, že sa mu to nepáčilo a tiež, že to dal nahlas najavo, inak by ho médiá opäť v správach vynechali.
Z vecného hľadiska však – prísne vzaté – sa mal A. Danko domáhať stretnutia so svojim rovnocenným koaličným partnerom, predsedom Smeru-SD, ktorým je stále R. Fico. Jemu mu adresovať aj výčitky, ktoré vzniesol voči predsedovi vlády. Premiér nie je jeho koaličný partner, tým je Robert Fico a Béla Bugár, s nimi podpísal Koaličnú dohodu. Pri zachovaní normálnej štábnej kultúry by to mal byť tak predseda Smeru-SD, ktorý by svojich koaličných partnerov o politických rozhodnutiach svojej strany informoval a spolu s nimi dohadoval ďalšie veci. Nie premiér.
Pred niekoľkými rokmi R. Fico nahlas uvažoval o oddelení funkcie predsedu vlády od predsedu strany. Prišiel k záveru, ktorý bol iným už predtým jasný – že takýto model je nie efektívny. Po odchode z funkcie premiéra je ho prinútený akceptovať a v praxi si to aj potvrdiť. Skôr či neskôr tak aj A. Danko pochopí, kto je jeho takým partnerom, s ktorým môže dohadovať veci, ktoré si dohodnúť chce.
Predseda SNS však má pravdu v tom, že ak niekto čakal, že v koalícii budú teraz hádky, mal by sa spamätať. To už skôr nebude opäť rokovanie vlády v stredu, ktoré A. Danko zablokoval. Bez hádky či sváru.
Ako obvykle, aj toto nedorozumenie možno vnímať z politického a obsahového hľadiska. Spája ich to, že sú jednoznačné. Z politického hľadiska sa z vyjadrenia A. Danka dalo čítať veľa, keď hovoril o tom, že sa potrebuje cítiť vo vláde komfortne. Prípadne, že by nebol rád, keby pána Pellegriniho postihol osud pani Radičovej. Jedným dychom však vravel aj o tom, že neotvára Koaličnú dohodu. Prípadne, že od nedôvery vláde a predčasných volieb sme ďaleko.
Z vyjadrení A. Danka pred a po rokovaní s premiérom Pellegrinim sa z politického hľadiska nedá usúdiť iné ako to, že sa pri vážnych politických udalostiach posledných dní – najmä personálneho zemetrasenia na ministerstve vnútra - cítil ako piate koleso na voze. Nemohol do nich nijako zasiahnuť a ani ich aspoň ráznejšie komentovať. Inými slovami, cítil sa nesvoj nielen preto, lebo vážne politické udalosti išli pomimo neho, ale aj preto, lebo si ho médiá pri nich takmer nevšímali. Je pochopiteľné, že sa mu to nepáčilo a tiež, že to dal nahlas najavo, inak by ho médiá opäť v správach vynechali.
Z vecného hľadiska však – prísne vzaté – sa mal A. Danko domáhať stretnutia so svojim rovnocenným koaličným partnerom, predsedom Smeru-SD, ktorým je stále R. Fico. Jemu mu adresovať aj výčitky, ktoré vzniesol voči predsedovi vlády. Premiér nie je jeho koaličný partner, tým je Robert Fico a Béla Bugár, s nimi podpísal Koaličnú dohodu. Pri zachovaní normálnej štábnej kultúry by to mal byť tak predseda Smeru-SD, ktorý by svojich koaličných partnerov o politických rozhodnutiach svojej strany informoval a spolu s nimi dohadoval ďalšie veci. Nie premiér.
Pred niekoľkými rokmi R. Fico nahlas uvažoval o oddelení funkcie predsedu vlády od predsedu strany. Prišiel k záveru, ktorý bol iným už predtým jasný – že takýto model je nie efektívny. Po odchode z funkcie premiéra je ho prinútený akceptovať a v praxi si to aj potvrdiť. Skôr či neskôr tak aj A. Danko pochopí, kto je jeho takým partnerom, s ktorým môže dohadovať veci, ktoré si dohodnúť chce.
Predseda SNS však má pravdu v tom, že ak niekto čakal, že v koalícii budú teraz hádky, mal by sa spamätať. To už skôr nebude opäť rokovanie vlády v stredu, ktoré A. Danko zablokoval. Bez hádky či sváru.