Od priamo zvolenej hlavy štátu možno právom očakávať, že právomoci a povinnosti bude vykonávať tak ako sľuboval, napokon, keby sľub nezložil alebo by ho zložil s výhradou, nestal by sa prezidentom.

Prezident Andrej Kiska v súvislosti so zostavovaním novej vlády doteraz neporušil žiadne ustanovenie Ústavy, ba ani zavedené ústavné zvyklosti. Hoci o tom verejnosť presviedčajú mnohí ústavní právnici, je faktom, že zatiaľ stále rešpektuje aj parlamentnú demokraciu aj politickú situáciu, keďže poveril zostavovaním vlády osobu, ktorú mu navrhla stále najsilnejšia parlamentná strana Smer-SD a koalícia, majúca v parlamente väčšinu. Je faktom, že tým neporušil ani ústavnú zvyklosť, stačí si spomenúť na predchádzajúce poverenia predchádzajúcich prezidentov, ktorí najsilnejšiu stranu v parlamente vždy rešpektovali, hoci vopred vedeli, že vládu nezložia. Tak tomu bolo v prípade volebného víťazstva HZDS v roku 1998 a rovnako tomu bolo tiež v prípade volebného víťazstva Smeru v roku 2010. Hoci nikto, vrátane prezidenta, vtedy nepochyboval o tom, že tak HZDS, ako ani Smer nedokážu vládu zložiť.

Prezident A. Kiska urobil v tejto súvislosti zatiaľ chybu iba v jednej veci – nechal sa vyprovokovať R. Ficom a pristúpil na jeho hru. Premiér v demisii veľmi dobre vedel, že keď zverejní návrh menoslovu nového kabinetu ešte pred tým, ako o ňom prezident rozhodne, bude to čítané a vnímané ako postavenie prezidenta pred hotovú vec. A to hlava štátu - ktorá o zložení vlády spolurozhoduje, pretože bez toho, aby jej členov do funkcie vymenoval, jednoducho vláda nevznikne - prirodzene, nemôže verejne ani len pripustiť.

Zrejme preto prezident Kiska vyslovil - rovnako verejne - svoje výhrady voči návrhu osoby na post ministra vnútra. Čo bola chyba a to z dvoch hlavných dôvodov: po prvé, prezident v personálnych otázkach nie je povinný svoje rozhodnutie nijako a nikomu zdôvodňovať. Má rozhodovať, nie rozprávať. Po druhé, výhrady, ktoré zverejnil voči dotknutej osobe sú možno pre časť verejnosti príťažlivé, ale vecne nesprávne.
O podania demisie premiérom R. Ficom neuplynul ešte ani týždeň a na obzore sa už črtá nová vláda. To je zo strany prezidenta priam expresná rýchlosť, nie naťahovanie času. Veď R. Fico, ktorý v roku 2010 vopred vedel, že koalíciu nezloží, dostal na neúspešný pokus 10 dní.

Moc však ešte stále leží na zemi, kde ju stratil premiér Fico. Záleží teda stále od prezidenta, ktorý ju zdvihol, ako s ňou naloží. Buď si ju ešte ponechá alebo ju odovzdá parlamentu. Ústava počíta s viacerými možnosťami, samozrejme, aj s rôznymi následkami.

Tak či onak, isté je jedno: čím neskôr prezident vymenuje novú vládu, tým dlhšie bude vládnuť R. Fico aj s R. Kaliňákom.