Sedemnásty november je už niekoľko rokov štátnym sviatkom. To neznamená nič iné ako to, že sa udalostiam spojeným s týmto dňom majú – obrazne povedané – pokloniť aj aktuálni predstavitelia a politická reprezentácia štátu. Napokon, nebyť týchto udalostí, neboli by tam, kde sú dnes. A ak by pôsobili vo funkciách v predchádzajúcom politickom režime – komunistickom – nemohli by robiť to, čo môžu robiť dnes.

Dvadsaťosem rokov „po“ sú už všetky udalosti spojené s týmto dňom zaznamenané, popísané aj historicky spracované. Aj keď aktéri tých dní môžu nájsť ešte v dobových popisoch udalostí ešte nejaké dierky či nedorozumenia, to hlavné je dané, uzatvorené, nezvratné. A prístupné, takže každý zvedavec si na ich základe môže vytvoriť na ne vlastný názor. Nie z vtedajšieho, ale z dnešného uhla pohľadu. Pretože dnes už každý, vrátane aktérov a pohlavárov Nežnej revolúcie vie, kde sa veci zvrtli, zvrhli, čo sa malo urobiť lepšie či kto, koho a kam mal pozatvárať, aby vraj bolo lepšie, ako je teraz.

Samozrejme, každý má právo na vlastný názor, hodnotenie či zhodnotenie vtedajších udalostí. Aj preto sme dnes svedkami rôznych interpretácií, vrátane ľudí, ktorí pritom od rána do noci boli, ako aj toho, čo sa vlastne stalo – a to nielen počas a po novembri 89, ale aj obdobia neslobody. Je to ľudské.

Ako aj to, že postupom času sa čím ďalej tým viac začínajú presadzovať v súvislosti s Nežnou revolúciou viaceré mýty. Čím ďalej tým viac o nej budú hovoriť hlavne tí, ktorí pri „odklínaní“ spoločnosti neboli a priami aktéri sa budú čím ďalej tým viac čudovať, kde a pričom to vlastne boli. Je to pochopiteľné.

Tak či onak, jedným z hlavných hesiel Nežnej revolúcie a najmä výsledkov bolo to, že sa narodil občan. Vztiahnuté do prítomnosti – aj súčasná situácia je na rozdiel od predchádzajúceho totalitného režimu výlučne jeho dielom. Iným faktom je, že niet byť na čo veľmi pyšný. Ale hneď ďalším, že veci nielen vlastné, ale aj verejné, má v rukách a iba od neho záleží, ako s „odkliatím“ z Novembra 89 naloží.