J.Hrabko komentuje nočnú pracovnú smenu premiéra Roberta Fica.
Autor Juraj Hrabko
Je očividné, že nočná šichta predsedu vláda R. Fica vo výrobnom závode bola, je aj zostane výlučne marketingovou akciou. Hlavným znakom nočnej akcie premiéra je pritom poznanie, že politika Smeru-SD je aktuálne v značných problémoch. Nielen personálnych.
Z tohto dôvodu je preto vlastne aj úplne jedno, čo R. Fico v závode robil, koľko výrobkov vyrobil či pokazil, na akú zmluvu vlastne robil, čo so zarobenými peniazmi urobil a podobne. O to predsa vôbec nešlo. Išlo o to, vyrobiť z R. Fica „obyčajného človeka,“ ktorý sa nebojí fyzickej práce, neprekáža mu manuálne pracovať hoc aj v noci. Samozrejme, pre dobro iných, veď každý vie, že sám pre seba a svoju rodinu potrebuje už iba málo alebo takmer nič.
Súdiac podľa reakcií, presvedčiť o tom aj ďalších sa mu až tak veľmi nezadarilo. Žartov na jeho úkor je celá kopa, ale možno nájsť aj vážne myslené vyjadrenia, napríklad o porušení Ústavy. Škála vyjadrení svedčí o tom, že ľudia aj politici mimovládnych strán zaregistrovali premiérovi nočnú, takže misia splnila svoj hlavný cieľ. Netreba sa tomu veľmi čudovať, pretože stále platí vyjadrenie R. Fica: „Dobre viete, že sme majstri v populizme, ak teda chceme byť.“ No a teraz naozaj veľmi chceli.
Samotný premiér dôvodí, z jeho strany išlo o solidaritu s ľuďmi, ktorí pracujú v noci, či počas víkendov a sviatkov. Čo je opäť vedľa a to prinajmenej z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je, že solidarita premiéra bola časovo obmedzená - byť solidárny iba osem hodín prakticky znamená nebyť vôbec solidárny, iba vskutku iba populistický. Nikto iný, iba R. Fico si po šichte mohol nasadiť hodinky, na aké by museli jeho noční „kolegovia“ pracovať niekoľko rokov, nasadnúť do vládneho auta so šoférom a odfrčať do bytu, o akom jeho „kolegovia“ vzhľadom na cenu nemôžu a nedokážu ani len snívať. Ľahko je byť v takom prípade solidárny aj na viac, ako iba osem hodín.
Po druhé preto, lebo v noci, počas víkendov a sviatkov predsa pracuje aj premiér, navyše, bez pevne stanoveného pracovného času a splnenia výkonnostnej normy. Byť premiérom nie je jednoduché, ale náročné. To, že aj podaktorí mimovládni politici - ktorí by sa radi v tejto funkcii videli – si myslia a prezentujú opak, na tom nič nemení.
Byť robotníkom alebo premiérom nie je žiadna hanba, pokiaľ robia svoju prácu dobre. Pre spoločnosť sú potrebné obe kategórie. R. Fico nočnou šichtou však neurobil dobre pre nikoho – ani pre robotníkov, ani pre funkciu premiéra. Dobre urobí svoju prácu až vtedy, keď navrhnuté príplatky za nočné zmeny, ako aj za prácu počas víkendov a sviatkov, jeho vláda v parlamente presadí a zavedie do praxe. Čo bude už onedlho, keďže v opačnom prípade by jeho aktivita, vrátane nočnej šichty, nemali zmysel.
Či to pomôže strane Smer-SD, o čo išlo zrejme autorom nápadu v prvom rade, zostáva otázne. V hre je ešte totiž priveľa rôznych faktorov, ktoré dokážu hľadanie odpovede ovplyvniť. Isté je jedno: aj táto strana, rovnako ako ostatné, ešte nie je na tom tak zle, aby nemohla byť horšie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že Smer-SD už nemôže byť na tom lepšie, ako bol. A to ani s pomocou zúfalých marketingových akcií.
Z tohto dôvodu je preto vlastne aj úplne jedno, čo R. Fico v závode robil, koľko výrobkov vyrobil či pokazil, na akú zmluvu vlastne robil, čo so zarobenými peniazmi urobil a podobne. O to predsa vôbec nešlo. Išlo o to, vyrobiť z R. Fica „obyčajného človeka,“ ktorý sa nebojí fyzickej práce, neprekáža mu manuálne pracovať hoc aj v noci. Samozrejme, pre dobro iných, veď každý vie, že sám pre seba a svoju rodinu potrebuje už iba málo alebo takmer nič.
Súdiac podľa reakcií, presvedčiť o tom aj ďalších sa mu až tak veľmi nezadarilo. Žartov na jeho úkor je celá kopa, ale možno nájsť aj vážne myslené vyjadrenia, napríklad o porušení Ústavy. Škála vyjadrení svedčí o tom, že ľudia aj politici mimovládnych strán zaregistrovali premiérovi nočnú, takže misia splnila svoj hlavný cieľ. Netreba sa tomu veľmi čudovať, pretože stále platí vyjadrenie R. Fica: „Dobre viete, že sme majstri v populizme, ak teda chceme byť.“ No a teraz naozaj veľmi chceli.
Samotný premiér dôvodí, z jeho strany išlo o solidaritu s ľuďmi, ktorí pracujú v noci, či počas víkendov a sviatkov. Čo je opäť vedľa a to prinajmenej z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je, že solidarita premiéra bola časovo obmedzená - byť solidárny iba osem hodín prakticky znamená nebyť vôbec solidárny, iba vskutku iba populistický. Nikto iný, iba R. Fico si po šichte mohol nasadiť hodinky, na aké by museli jeho noční „kolegovia“ pracovať niekoľko rokov, nasadnúť do vládneho auta so šoférom a odfrčať do bytu, o akom jeho „kolegovia“ vzhľadom na cenu nemôžu a nedokážu ani len snívať. Ľahko je byť v takom prípade solidárny aj na viac, ako iba osem hodín.
Po druhé preto, lebo v noci, počas víkendov a sviatkov predsa pracuje aj premiér, navyše, bez pevne stanoveného pracovného času a splnenia výkonnostnej normy. Byť premiérom nie je jednoduché, ale náročné. To, že aj podaktorí mimovládni politici - ktorí by sa radi v tejto funkcii videli – si myslia a prezentujú opak, na tom nič nemení.
Byť robotníkom alebo premiérom nie je žiadna hanba, pokiaľ robia svoju prácu dobre. Pre spoločnosť sú potrebné obe kategórie. R. Fico nočnou šichtou však neurobil dobre pre nikoho – ani pre robotníkov, ani pre funkciu premiéra. Dobre urobí svoju prácu až vtedy, keď navrhnuté príplatky za nočné zmeny, ako aj za prácu počas víkendov a sviatkov, jeho vláda v parlamente presadí a zavedie do praxe. Čo bude už onedlho, keďže v opačnom prípade by jeho aktivita, vrátane nočnej šichty, nemali zmysel.
Či to pomôže strane Smer-SD, o čo išlo zrejme autorom nápadu v prvom rade, zostáva otázne. V hre je ešte totiž priveľa rôznych faktorov, ktoré dokážu hľadanie odpovede ovplyvniť. Isté je jedno: aj táto strana, rovnako ako ostatné, ešte nie je na tom tak zle, aby nemohla byť horšie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že Smer-SD už nemôže byť na tom lepšie, ako bol. A to ani s pomocou zúfalých marketingových akcií.