Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje vyhlásenie troch najvyšších slovenských ústavných činiteľov.
Autor Juraj Hrabko
Voči textu vyhlásenia trojice najvyšších ústavných činiteľov Slovenska sa nedá namietať takmer nič. A to, čo by sa aj našlo, nestojí veľmi za reč, keďže nejde o podstatu veci.
Tou, mimochodom, nie je ani tak samotný text vyhlásenia. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má to, že sa ústavná trojka stretla, komunikovala a najmä, že spoločne vystúpila na verejnosti. Vzhľadom na posolstvá, ktoré si ešte nedávno vymieňali a odkazovali pomocou médií, je to úspech. Spoločný.
Vyhlásenie ústavnej trojky je bonus. Nezanedbateľný, hlavne ak si pripomenieme nedávny spor medzi prezidentom a vládou v susednej krajine, týkajúci sa anektovaného Krymu. Účasť Bélu Bugára na stretnutí bola zase dobrá v tom, že ani prezident, ani premiér, ale ani predseda parlamentu neurčujú postoje krajiny a jej politiku v rámci Európskej únie, ale určuje ich vládna koalícia. Pomocou väčšiny, ktorou disponuje v príslušnom parlamentom výbore. Tak sú nastavené pravidlá a tak je to aj správne, keďže poslanci majú priamy mandát od voličov a majú povinnosť kontrolovať činnosť vlády.
Vyhlásenie nebolo potrebné ani navonok, teda smerom k únii, ani dovnútra, teda smerom k občanom krajiny. Tí v tom majú vcelku jasno, keďže podpora členstva v únii v porovnaní s minulým rokom vzrástla a podľa posledného prieskumu verejnej mienky podporuje členstvo v EÚ 50 percent ľudí. Istým paradoxom pritom zostáva, že 60 percent sa pritom o dianie v únii vôbec nezaujíma. A, samozrejme, možno iba privítať, že vyhlásenie ústavnej trojky sa netýka iba európskej, ale tiež atlantickej spolupráce súvisiacej s bezpečnosťou krajiny.
Na prospech veci, by možno bolo, keby vyhlásenie viselo v kancelárii každého z uvedenej ústavnej trojky. A aby si ho každý z nich pred každým verejným vystúpením prečítal. Politické aj osobné spory budú medzi prezidentom, predsedom parlamentu a premiérom vo všetkých možných vzájomných kombináciách aj naďalej, to je úplne prirodzené, ale vyhlásenie o proeurópskej a proatlantickej orientácii by malo byť hranicou, ktorú ani jeden z nich kým bude vo funkcii neprekročí. Ani slovom, ani skutkom. O zvyšku rozhodnú voliči.
Tou, mimochodom, nie je ani tak samotný text vyhlásenia. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má to, že sa ústavná trojka stretla, komunikovala a najmä, že spoločne vystúpila na verejnosti. Vzhľadom na posolstvá, ktoré si ešte nedávno vymieňali a odkazovali pomocou médií, je to úspech. Spoločný.
Vyhlásenie ústavnej trojky je bonus. Nezanedbateľný, hlavne ak si pripomenieme nedávny spor medzi prezidentom a vládou v susednej krajine, týkajúci sa anektovaného Krymu. Účasť Bélu Bugára na stretnutí bola zase dobrá v tom, že ani prezident, ani premiér, ale ani predseda parlamentu neurčujú postoje krajiny a jej politiku v rámci Európskej únie, ale určuje ich vládna koalícia. Pomocou väčšiny, ktorou disponuje v príslušnom parlamentom výbore. Tak sú nastavené pravidlá a tak je to aj správne, keďže poslanci majú priamy mandát od voličov a majú povinnosť kontrolovať činnosť vlády.
Vyhlásenie nebolo potrebné ani navonok, teda smerom k únii, ani dovnútra, teda smerom k občanom krajiny. Tí v tom majú vcelku jasno, keďže podpora členstva v únii v porovnaní s minulým rokom vzrástla a podľa posledného prieskumu verejnej mienky podporuje členstvo v EÚ 50 percent ľudí. Istým paradoxom pritom zostáva, že 60 percent sa pritom o dianie v únii vôbec nezaujíma. A, samozrejme, možno iba privítať, že vyhlásenie ústavnej trojky sa netýka iba európskej, ale tiež atlantickej spolupráce súvisiacej s bezpečnosťou krajiny.
Na prospech veci, by možno bolo, keby vyhlásenie viselo v kancelárii každého z uvedenej ústavnej trojky. A aby si ho každý z nich pred každým verejným vystúpením prečítal. Politické aj osobné spory budú medzi prezidentom, predsedom parlamentu a premiérom vo všetkých možných vzájomných kombináciách aj naďalej, to je úplne prirodzené, ale vyhlásenie o proeurópskej a proatlantickej orientácii by malo byť hranicou, ktorú ani jeden z nich kým bude vo funkcii neprekročí. Ani slovom, ani skutkom. O zvyšku rozhodnú voliči.
