J. Šmihula komentuje voľbu krajinského premiéra v Durínsku.
Autor TASR/Ján Šmihula
Bratislava (6. februára) – Durínsko, táto rozlohou i počtom obyvateľov neveľká spolková krajina, v ktorej žije niečo vyše dvoch miliónov obyvateľov sa postarala o veľkú politickú senzáciu a poriadne zemetrasenie na nemeckej politickej scéne. Zároveň si na svoje konto pripísala dva nelichotivé rekordy. Totiž, v novodobej histórii Nemecka sa stalo po prvý raz, keď bol hlasmi krajnej pravice zvolený krajinský premiér a dosiaľ sa ešte nikdy nestalo, aby novozvolený predseda vlády odstúpil po svojom zvolení tak skoro, ako teraz durínsky premiér.
Predsedom vlády v tejto spolkovej krajine sa včera prekvapujúco stal Thomas Kemmerich zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorému k zvoleniu pomohli hlasy krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Kemmerich získal 45 hlasov, čiže dostal len o jediný hlas viac ako doterajší krajinský premiér a víťaz októbrových parlamentných volieb Bodo Ramelow zo strany Ľavica (Die Linke). Kandidát samotnej AfD nezískal vo voľbách ani hlas, čo naznačovalo, že poslanci tejto strany v krajinskom parlamente sa dohodli práve na podpore Thomasa Kemmericha.
Neuplynulo však ani 24-hodín a premiér Kemmerich po bezsennej noci a zdrvujúcej kritike predstúpil dnes popoludní pred novinárov a oznámil, že jeho odstúpenie je „nevyhnutné“. Vyhlásil, že spoločne s kolegami z frakcie slobodných demokratov sa dohodli, že navrhnú rozpustenie krajinského parlamentu. „Chceme tým dosiahnuť konanie nových volieb. Demokrati potrebujú demokratickú väčšinu, čo sa nedá očividne v tomto parlamente dosiahnuť. Slobodní demokrati budú aj naďalej bojovať za zmenu v politike a proti extrémizmu, či už sprava alebo zľava. Spolupráca s AfD nebola, nie je a ani nebude.“
Je ale potrebné pripomenúť, že ešte predpoludním mali slová Thomasa Kemmericha úplne iných nádych a o „nevyhnutnosti“ odstúpiť nebolo ani chýru, ani slychu. Naopak, po zvolení za premiéra bol plný odhodlania a odmietal nové voľby, pretože v danej situácii by podľa neho iba posilnili radikálne sily, stojace na okraji politického spektra.
Voľba Thomasa Kemmericha za krajinského premiéra, práve s podporou AfD znamenala bezprecedentné prelomenie tabu v nemeckej politike, lebo až dosiaľ všetky strany vytvorili proti pravicovým radikálom akýsi sanitárny koridor a odmietali s nimi uzavrieť akýkoľvek pakt.
Aj preto bolo zvolenie nového predsedu krajinskej vlády v Durínsku také zarážajúce a negatívne reakcie nenechali na seba - naprieč celým Nemeckom - dlho čakať. Prakticky vzápätí po zvolení Thomasa Kemmericha za premiéra prišli apely na jeho odstúpenie a zaznievali požiadavky na vypísanie nových volieb. Svoj nesúhlas dali najavo tiež občania na protestných zhromaždeniach v durínskej metropole Erfurt, v Berlíne, v Mníchove i ďalších mestách a dnešné novinové titulky hlásali „Deň hanby“, „Škandál“.
Bolo ale zrejmé, že predstavy o vytvorení menšinovej vlády spolu s CDU, sociálnymi demokratmi a zelenými sa Kemmerichovi nepodarí naplniť, pretože tieto strany dávali od začiatku najavo, že na vytvorení nového kabinetu sa nebudú podieľať. Z berlínskej centrály kresťanských demokratov zneli hlasy veľmi kritické. Šéfka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová vyhlásila, že durínska frakcia CDU „konala zjavne v rozpore s odporúčaniami a požiadavkami strany. Zastávam názor, že je potrebné diskutovať o tom, či nie sú nové voľby najčistejším východiskom z tejto situácie."
V tomto duchu sa dnes vyjadrila aj kancelárka Angela Merkelová, ktorá je momentálne na návšteve Juhoafrickej republiky. Voľbu nového durínskeho premiéra Thomasa Kemmericha ostro kritizovala, pričom ako jednu z možností riešenia tejto situácie spomenula práve konanie predčasných parlamentných volieb v Durínsku. „Minimálne pre CDU platí, že sa nemôže podieľať na vláde pod vedením novozvoleného premiéra,“ zdôraznila nemecká kancelárka, ktorá označila jeho voľbu s podporou pravicových radikálov za „zlý deň pre demokraciu“.
Angela Merkelová sa nechcela zatiaľ vyjadriť k tomu, či by udalosti v Durínsku mohli mať vplyv tiež na veľkú koalíciu v Berlíne. Okamžite sa ale skontaktovala so špičkami sociálnych demokratov, pričom podčiarkla, že dôležité bude posúdiť tieto veci v sobotu na koaličnej rade.
Podľa všetkého, Durínsko speje k novým parlamentný voľbám. Vedúci predstavitelia krajnej pravice sa už nechali počuť, že nových volieb sa neboja. Iste sú posmelení aj výsledkom krajinských volieb, ktoré sa konali v tejto spolkovej krajine 27. októbra 2019. AfD si v nich výrazne polepšila, keď zaznamenala nárast z 10,6 na 23,4 percenta. Skončila síce za víťaznou ľavicou (Die Linke), ktorá získala 31 percent hlasov, ale od voličov dostala o necelé dve percenta viac ako tretí kresťanskí demokrati. Na čele pravicových radikálov stojí v Durínsku Björn Höcke, ktorý je jednou z najradikálnejších postáv tejto protiimigrančnej, protiislamskej a protieurópskej strany, s ktorou odmietajú spoluprácu na akejkoľvek úrovni všetky ostatné strany v Nemecku.
Na to, aby sa mohli konať v Durínsku predčasné parlamentné voľby je potrebný súhlas dvoch tretín zákonodarcov. Liberáli, ktorí majú v 90-člennom krajinskom parlamente iba piatich poslancov sa teda musia spoľahnúť na podporu ďalších strán. Či ju získajú je otázne, ale jedno je isté už teraz. Durínski radikáli z AfD postavili počas uplynulých 24-hodín nemeckú politiku na hlavu a spôsobili jej poriadny hlavybôľ.
Predsedom vlády v tejto spolkovej krajine sa včera prekvapujúco stal Thomas Kemmerich zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorému k zvoleniu pomohli hlasy krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Kemmerich získal 45 hlasov, čiže dostal len o jediný hlas viac ako doterajší krajinský premiér a víťaz októbrových parlamentných volieb Bodo Ramelow zo strany Ľavica (Die Linke). Kandidát samotnej AfD nezískal vo voľbách ani hlas, čo naznačovalo, že poslanci tejto strany v krajinskom parlamente sa dohodli práve na podpore Thomasa Kemmericha.
Neuplynulo však ani 24-hodín a premiér Kemmerich po bezsennej noci a zdrvujúcej kritike predstúpil dnes popoludní pred novinárov a oznámil, že jeho odstúpenie je „nevyhnutné“. Vyhlásil, že spoločne s kolegami z frakcie slobodných demokratov sa dohodli, že navrhnú rozpustenie krajinského parlamentu. „Chceme tým dosiahnuť konanie nových volieb. Demokrati potrebujú demokratickú väčšinu, čo sa nedá očividne v tomto parlamente dosiahnuť. Slobodní demokrati budú aj naďalej bojovať za zmenu v politike a proti extrémizmu, či už sprava alebo zľava. Spolupráca s AfD nebola, nie je a ani nebude.“
Je ale potrebné pripomenúť, že ešte predpoludním mali slová Thomasa Kemmericha úplne iných nádych a o „nevyhnutnosti“ odstúpiť nebolo ani chýru, ani slychu. Naopak, po zvolení za premiéra bol plný odhodlania a odmietal nové voľby, pretože v danej situácii by podľa neho iba posilnili radikálne sily, stojace na okraji politického spektra.
Voľba Thomasa Kemmericha za krajinského premiéra, práve s podporou AfD znamenala bezprecedentné prelomenie tabu v nemeckej politike, lebo až dosiaľ všetky strany vytvorili proti pravicovým radikálom akýsi sanitárny koridor a odmietali s nimi uzavrieť akýkoľvek pakt.
Aj preto bolo zvolenie nového predsedu krajinskej vlády v Durínsku také zarážajúce a negatívne reakcie nenechali na seba - naprieč celým Nemeckom - dlho čakať. Prakticky vzápätí po zvolení Thomasa Kemmericha za premiéra prišli apely na jeho odstúpenie a zaznievali požiadavky na vypísanie nových volieb. Svoj nesúhlas dali najavo tiež občania na protestných zhromaždeniach v durínskej metropole Erfurt, v Berlíne, v Mníchove i ďalších mestách a dnešné novinové titulky hlásali „Deň hanby“, „Škandál“.
Bolo ale zrejmé, že predstavy o vytvorení menšinovej vlády spolu s CDU, sociálnymi demokratmi a zelenými sa Kemmerichovi nepodarí naplniť, pretože tieto strany dávali od začiatku najavo, že na vytvorení nového kabinetu sa nebudú podieľať. Z berlínskej centrály kresťanských demokratov zneli hlasy veľmi kritické. Šéfka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová vyhlásila, že durínska frakcia CDU „konala zjavne v rozpore s odporúčaniami a požiadavkami strany. Zastávam názor, že je potrebné diskutovať o tom, či nie sú nové voľby najčistejším východiskom z tejto situácie."
V tomto duchu sa dnes vyjadrila aj kancelárka Angela Merkelová, ktorá je momentálne na návšteve Juhoafrickej republiky. Voľbu nového durínskeho premiéra Thomasa Kemmericha ostro kritizovala, pričom ako jednu z možností riešenia tejto situácie spomenula práve konanie predčasných parlamentných volieb v Durínsku. „Minimálne pre CDU platí, že sa nemôže podieľať na vláde pod vedením novozvoleného premiéra,“ zdôraznila nemecká kancelárka, ktorá označila jeho voľbu s podporou pravicových radikálov za „zlý deň pre demokraciu“.
Angela Merkelová sa nechcela zatiaľ vyjadriť k tomu, či by udalosti v Durínsku mohli mať vplyv tiež na veľkú koalíciu v Berlíne. Okamžite sa ale skontaktovala so špičkami sociálnych demokratov, pričom podčiarkla, že dôležité bude posúdiť tieto veci v sobotu na koaličnej rade.
Podľa všetkého, Durínsko speje k novým parlamentný voľbám. Vedúci predstavitelia krajnej pravice sa už nechali počuť, že nových volieb sa neboja. Iste sú posmelení aj výsledkom krajinských volieb, ktoré sa konali v tejto spolkovej krajine 27. októbra 2019. AfD si v nich výrazne polepšila, keď zaznamenala nárast z 10,6 na 23,4 percenta. Skončila síce za víťaznou ľavicou (Die Linke), ktorá získala 31 percent hlasov, ale od voličov dostala o necelé dve percenta viac ako tretí kresťanskí demokrati. Na čele pravicových radikálov stojí v Durínsku Björn Höcke, ktorý je jednou z najradikálnejších postáv tejto protiimigrančnej, protiislamskej a protieurópskej strany, s ktorou odmietajú spoluprácu na akejkoľvek úrovni všetky ostatné strany v Nemecku.
Na to, aby sa mohli konať v Durínsku predčasné parlamentné voľby je potrebný súhlas dvoch tretín zákonodarcov. Liberáli, ktorí majú v 90-člennom krajinskom parlamente iba piatich poslancov sa teda musia spoľahnúť na podporu ďalších strán. Či ju získajú je otázne, ale jedno je isté už teraz. Durínski radikáli z AfD postavili počas uplynulých 24-hodín nemeckú politiku na hlavu a spôsobili jej poriadny hlavybôľ.