Andrej Babiš tentoraz zamrzol v čase. Keď počas víkendu opätovne pohrozil, že ak nenájde partnerov pre vznik novej vlády, otvorí sa cesta k predčasným voľbám, na pár okolností zabudol. Predovšetkým na to, že ANO nemá silu ich zariadiť. K rozpusteniu Snemovne sú potrebné tri pätiny všetkých poslancov. Ale kde ich vziať a nekradnúť?

Na voľbách by pomimo finančne zaistených a marketingovo mazaných babišovcov mohli získať iba ak Piráti. Robia lacné kampane a ich hviezda stále stúpa. Nepatria však k priaznivcom mimoriadnych volieb. Niečo by na nich mohol trhnúť aj Tomio Okamura, hoci mu niektoré prieskumy veštia pokles sympatií. Lenže pre jeho SPD, na ktorú mnohí pozerajú ako na súčasť biznisového projektu, by sa hodilo viac času. Ostatné strany by na voľbách iba stratili – všetky by komplikovane zháňali peniaze a väčšina aj hlasy voličov.

Snemovňu tiež môže rozpustiť prezident. Miloš Zeman však povedal, že to neurobí. Zmeniť tento názor nemá dôvod. Už sa nepotrebuje líškať Babišovi. Naopak, hodilo by sa mu, keby menšie strany – ČSSD, KSČM alebo SPD – moc ANO oslabovali.

Miesenie sociálnej demokracie

Pokiaľ premiér napriek tomu strašidlo predčasných volieb vypustil, urobil tak preto, aby miesil účastníkov nadchádzajúceho zjazdu sociálnej demokracie. Môže sa na ňom stať aj to, že sa delegáti nad vládnou účasťou po Babišovom boku, s odporom otrasú.

Pripusťme ale, že momentálne u oranžových prevláda názor, že by sa nejaká koalícia, najlepšie bez trestne stíhaného ministerského predsedu, mohla spichnúť. Lenže Babiš by si ešte radšej ako koaličnú vládu želal pokračovanie jednofarebného menšinového kabinetu, ktorý by sociálni demokrati, komunisti a pokojne aj okamurovci podporovali z poslaneckých lavíc.

V záchvatoch úprimnosti však jedným dychom dodáva, že potom, ako by vláda získala dôveru, by už necítil povinnosť sa o partnerov opierať a hľadal by pre presadenie konkrétnych vecí v parlamente spojencov ad hoc. Podobne sa na konci svojej vlády činil Jiří Paroubek. Mal síce koalíciu s ľudovcami a Úniou slobody, zákony mu ale pomáhali schvaľovať komunisti. Českej politike to nič dobré neprinieslo. Iba nárast vzájomnej nedôvery.

Akoby nestačilo ako ANO hazarduje so svojim koaličným potenciálom. Na jednej strane po vzore hrdličiek hrkúta s ČSSD, KSČM i SPD a na strane druhej hovorí o tom, ako by rado s ODS presadzovalo liberálnu hospodársku a sociálnu politiku, vrátane zrušenia superhrubej mzdy.

Keď ustúpi, získa spojencov

Najľahšou cestou k zostaveniu riadnej vlády s parlamentnou podporou pre Babiša je zváženie všetkých pre a proti ohľadom jeho zotrvania v premiérskom kresle. Keď ustúpi, získa spojencov, dokonca si medzi nimi bude môcť vyberať. Zároveň ale riskuje, že jeho stranícki kolegovia neustoja im zverenú zodpovednosti. Šéf Snemovne Radek Vondráček v nedeľňajšom vysielaní Českého rozhlasu Plus prirovnal ANO k futbalovému Realu Madrid, ktorý by sa tiež neobišiel bez Ronalda. Na tejto úvahe niečo je. Aj keby bol Andrej Babiš nablízku a urputne ťahal nitky, zďaleka nie je isté, že by jeho spolupracovníci dosahovali výsledkov, porovnateľnými s jeho.

Aj preto bude ešte licitovanie, kto, s kým a za koľko pokračovať prinajmenej do 18, februára, kedy bude jasno v ČSSD. Potom všetkým partajam neostane nič iné ako vyložiť karty na stôl a skúsiť niečo vymyslieť. ANO by pritom malo počítať aj s variantom, že občania budú stále viac dávať politický chaos za vinu práve jemu. Vyhralo voľby, má bezkonkurenčne najpočetnejší poslanecký klub a preto by malo prísť so životaschopným riešením bez toho, by boli ľudia hnaní opäť k urnám.