Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Jiří Lechtina
„Dopadli sme mizerne, ale úprimne: nie je to pre mňa nič nečakané,“ reagoval Andrej Babiš na výsledok hnutia ANO v senátnych voľbách.
A posťažoval sa: „Všetky tradičné strany sa často spájajú a v druhom kole idú proti nám.“
Andrej Babiš, ktorý ostentatívnou absenciou v týchto voľbách svojim kandidátom určite nepomohol, ale nie je prvým predsedom, ktorého uchádzačov o Senát zastavili pred bránou hornej komory spojené sily spontánnych voličských koalícií.
Tak tomu bolo napríklad v rokoch 1998 a 2002. A čo spôsobilo, že rôznorodí voliči hlasovali práve proti uchádzačom občianskych a sociálnych demokratov? Boli to obavy z ohrozenia demokracie. Takou bola pre nich takzvaná opozičná zmluva medzi vládnucou Zemanovou ČSSD a Klasovou ODS, ktorá jednofarebnú vládu istila v Snemovni.
Tento mocenský kartel sa pokúsil nahlodať ústavný poriadok napríklad novelou volebného zákona, ktorá by v nasledujúcich voľbách do Snemovne ťažko znevýhodnila menšie strany. Obidve partaje si rozparcelovali krajinu, rozdelili si lukratívne posty v Poslaneckej snemovni a v štátom kontrolovaných podnikoch. Zohraný tandem Zeman-Klaus vtedy predstavoval hrubú silu, ktorý sa úplne vymykala opozičnej kontrole.
Babišov stámiliónový agrofertný poklad, ktorý sa nepretržite nafukuje vo zvereneckom fonde, vrátane podmanených médií a k tomu úderné politické hnutie, ktoré má dokonale pod kontrolou – to spolu predstavuje silu, akou tu doposiaľ nedisponoval žiadny politik. A keď k tomu pripočítame Babišove zblíženie sa s prezidentom Zemanom, vykazujúcim autoritárske sklony, ako aj angažmán v prospech hneď dvoch nedemokratických veľmocí? Potom niet pochybností, že mocenské duo Babiš-Zeman je závažnou hrozbou pre demokratické pomery Českej republiky, oproti ktorej opozičná zmluva bola čajíčkom.
Tohtoročné komunálne voľby v Prahe a potom druhé kolo volieb do tretiny Senátu ukázali, že časť verejnosti si predsa len toto ohrozenie uvedomuje. A nemieni sa s ním zmieriť.
Výsledok pražských volieb Andreja Babiša prekvapil a šokoval. Senátnu nakladačku – podľa svojho vyjadrenia – očakával. A utiekol pred ňou s vysvetlením, že musí navštíviť dcéru, ktorú už dlho nevidel.
Možno aj spôsob, akým veliteľ nechal svojich spolubojovníkov na holičkách, miesto toho, aby im stál po boku aj v trudnom okamžiku prehry, priblížil okamih, kedy otecko Babiš bude môcť svoju dcéru vídať častejšie.
A posťažoval sa: „Všetky tradičné strany sa často spájajú a v druhom kole idú proti nám.“
Andrej Babiš, ktorý ostentatívnou absenciou v týchto voľbách svojim kandidátom určite nepomohol, ale nie je prvým predsedom, ktorého uchádzačov o Senát zastavili pred bránou hornej komory spojené sily spontánnych voličských koalícií.
Tak tomu bolo napríklad v rokoch 1998 a 2002. A čo spôsobilo, že rôznorodí voliči hlasovali práve proti uchádzačom občianskych a sociálnych demokratov? Boli to obavy z ohrozenia demokracie. Takou bola pre nich takzvaná opozičná zmluva medzi vládnucou Zemanovou ČSSD a Klasovou ODS, ktorá jednofarebnú vládu istila v Snemovni.
Tento mocenský kartel sa pokúsil nahlodať ústavný poriadok napríklad novelou volebného zákona, ktorá by v nasledujúcich voľbách do Snemovne ťažko znevýhodnila menšie strany. Obidve partaje si rozparcelovali krajinu, rozdelili si lukratívne posty v Poslaneckej snemovni a v štátom kontrolovaných podnikoch. Zohraný tandem Zeman-Klaus vtedy predstavoval hrubú silu, ktorý sa úplne vymykala opozičnej kontrole.
Babišov stámiliónový agrofertný poklad, ktorý sa nepretržite nafukuje vo zvereneckom fonde, vrátane podmanených médií a k tomu úderné politické hnutie, ktoré má dokonale pod kontrolou – to spolu predstavuje silu, akou tu doposiaľ nedisponoval žiadny politik. A keď k tomu pripočítame Babišove zblíženie sa s prezidentom Zemanom, vykazujúcim autoritárske sklony, ako aj angažmán v prospech hneď dvoch nedemokratických veľmocí? Potom niet pochybností, že mocenské duo Babiš-Zeman je závažnou hrozbou pre demokratické pomery Českej republiky, oproti ktorej opozičná zmluva bola čajíčkom.
Tohtoročné komunálne voľby v Prahe a potom druhé kolo volieb do tretiny Senátu ukázali, že časť verejnosti si predsa len toto ohrozenie uvedomuje. A nemieni sa s ním zmieriť.
Výsledok pražských volieb Andreja Babiša prekvapil a šokoval. Senátnu nakladačku – podľa svojho vyjadrenia – očakával. A utiekol pred ňou s vysvetlením, že musí navštíviť dcéru, ktorú už dlho nevidel.
Možno aj spôsob, akým veliteľ nechal svojich spolubojovníkov na holičkách, miesto toho, aby im stál po boku aj v trudnom okamžiku prehry, priblížil okamih, kedy otecko Babiš bude môcť svoju dcéru vídať častejšie.
