Že je nutné Európsku úniu zreformovať, počúvame z úst politikov všetkých tunajších demokratických strán takmer denne. Obvykle s dodatkom, že už včera bolo neskoro.

Okrem všeobecných rečí o tom, že by sa únia mala priblížiť ľuďom a prestať ich poručníkovať, už ale bohužiaľ nikto nedodá, ako by tie reformy mali konkrétne vyzerať.

Nerobí to ani tunajšia inštitúcia, ktorá to má v popise práce a síce Národný konvent o EÚ. Ten vznikol v roku 2014 ako stála platforma pre diskusiu o európskych otázkach a prepája zástupcov vlády a zákonodarcov s odbornou verejnosťou. Jeho cieľom je formulovať konkrétne odporúčania pre európsku politiku Českej republiky.

Namiesto toho dal ale konvent zatiaľ spolu skôr zoznam odmietavých stanovísk ku všetkému, čo vymysleli inde: od návrhu na zníženie počtu európskych komisárov, cez požiadavku rozšíriť register únijného hlasovania kvalifikovanou väčšinou, až po ideu nadnárodných kandidátnych listín pre voľby do Európskeho parlamentu.

Spoločná azylová politika

Toto všetko Národný konvent odmieta a zdržanlivo sa vyjadruje aj k prípadnému zlúčeniu funkcií predsedu Európskej komisie a Európskej rady. Ako by ale teda chcela Česká republika konkrétne redukovať bruselskú byrokraciu, spružniť únijné rozhodovanie a priblížiť úniu občanom, o tom nie je v odporúčaniach konventu ani slovo. Možno sa z nich iba dozvedieť, ako to nejde.

A ako čistá irónia potom znie posledné odporúčanie konventu, kde sa doslova hovorí, že „Česká republika by mala vypracovať štúdiu o príčinách skeptického postoja občanov voči EÚ a zvážiť možnosť zintenzívnenia debaty o európskych záležitostiach so širokou verejnosťou a relevantnými aktérmi.“

Štúdia veru nie je potrebná, pretože hlavnou príčinou onoho „skeptického postoja“ nie je nikto iný ako práve títo „relevantní aktéri“. Stačí si uvedomiť, ako populisticky zaobchádza drvivá väčšina tunajších politikov napríklad s témou tak zásadnou pre súdržnosť EÚ, ako je spoločná azylová politika.

Ale aby som nekrivdila: jeden konkrétny reformný návrh sa na politickej scéne predsa len zrodil a to v hlave premiéra Babiša. Podľa jeho slov sa bude Česko usilovať o to, aby mohlo peniaze z európskych fondov používať podľa vlastných potrieb. Napríklad peniaze zo sociálnych fondov, určené na ďalšie vzdelávanie a rekvalifikačné programy, používať na hmotné investície. Pretože vraj máme „obrovský investičný deficit“.

Na prvý pohľad na tom niečo je: stačí sa pozrieť na večne rozostavané diaľnice. Deficity vo vzdelávaní také nápadné nie sú. Hoci momentálne, vzhľadom k plagiátorským aféram členov Babišovej vlády, už ani to neplatí.