Druhé menovanie Andreja Babiša do funkcie premiéra sprevádzali úsmevy, ale aj bojová nálada.
Babiš opätovne zaútočil na Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF, ktorý má pochybnosti o financovaní jeho farmy Bocianie hniezdo z fondov EÚ. Súčasný riaditeľ úradu pritom jasne hovorí , že on ani jeho predchodca vo funkcii, ktorý tak veľmi leží premiérovi v žalúdku, neboli pod akýmikoľvek politickými tlakmi, aby sa kauzou zaoberali.

Babiš sa tiež oprel do slovenských orgánov, u ktorých sa márne snažil spochybniť svoj zápis v registroch prednovembrovej Štátnej bezpečnosti. Prekážajú mu tiež demonštrácie v českých a moravských mestách a uráža ho, keď je na nich nazývaný eštebákom.

Pripomenul, že na akciách hovorili opoziční politici, napríklad Miroslava Němcová z ODS. Vystúpili však aj neúspešní uchádzači o Hrad Pavel Fischer a Marek Hilšer alebo sociálnodemokratický senátor Jiří Dienstbier.

Najefektívnejšia cesta

Pripusťme však, že pouličné slogany môžu byť kruté či nespravodlivé. Tiež bývajú nepresné, napríklad, keď sa hovorí o svojvoľnom správaní sa prezidenta Zemana, premiéra Babiša a komunistov. Lenže oni majú iba taký priestor, akým im ostatní politickí aktéri dajú alebo aký v stretoch s nimi získajú.

Zeman bol nedávno opäť zvolený v priamej voľbe a pokúša sa nám nahovoriť, že má väčšiu legitimitu. Babiš je víťazom súboja o Snemovňu. Hnutie ANO si dodnes udržiava zhruba tridsať percentnú podporu voličov. No a komunisti, ktorí slabnú, sa zvyšku svojho elektorátu snažia dokázať, že nepatria do starého železa a môžu zohrať kľúčovú úlohu pri skladaní vládnej väčšiny.

Je zaujímavé, že politikom, ktorí sa inak bežne oháňajú priamou demokraciou, tak často prekážajú petičné akcie či plné námestia. Veď ide o prejav aktívneho občianstva, po ktorom je tak často volané.

Na druhú stranu ale skandujúce davy nepreceňujme. Na Slovensku v uplynulých mesiacoch, po vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice, protestovali proti vláde Ficovho Smeru. Napriek tomu má táto strana ďalej náskok v straníckych preferenciách.

U nás je ANO na tom percentuálne ešte lepšie. Naopak, posledný prieskum verejnej mienky odhadol, že zo Snemovne by vypadla TOP 09 a Starostovia a nezávislí, teda formácie, ktoré patria v kritike Babiša k tým najvytrvalejším.

Pocit nespokojných ľudí v uliciach vo voľbách zjavne dokážu prevážiť priaznivci Babišovej politiky, ktorí nevystupujú verejne, ale sú oddaní, keď príde na lámanie chleba. Tipujem, že pokiaľ vznikne vláda ANO a ČSSD opierajúca sa o KSČM, ale aj prezidenta Zemana, tak bude mať vo verejnosti celkom slušnú podporu. A to aj napriek tomu, že protestujúca menšina bude stále hlasnejšia.

Nemožno sa jej čudovať. Vláda spolupracujúca s ľavicovými radikálmi, ktorí spochybňujú hodnotovú a zahraničnopolitickú orientáciu Českej republiky, sa kritike vystavuje úplne vedome. Dokonca sa môže stať aj to, že sa dočkáme Babišovho postupného odťahovania sa od komunistov. Čo keď sa jeho marketéri naľakajú protestov alebo povytiahnutého obočia našich euroatlantických spojencov?

Aj tak ale platí, že najefektívnejšie sa politický zápas vedie volebnou cestou. Pokiaľ sa nepodarí dlhodobo znesvárené póly tunajšej populácie zmieriť, mali by sa naučiť vzájomne sa porážať pri volebných urnách. Uličné protesty ani aktivity na sociálnych sieťach túto disciplínu nenahradia.