Gorila ušla z klietky a behá po vonku. Bez akéhokoľvek zľahčovania by sa dala použiť aj iná metafora: krajina, kde kedysi v trezoroch končili kvalitné filmové diela, pokračuje v tejto tradícii. Opäť sa jej mentálne a kultúrne dedičstvo, tento raz však nesmierne pochybné, dekadentné a skazené, nachádza z trezore, odkiaľ ho odomklo až vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Približne 39-hodinovému filmu s názvom Gorila predchádzal seriál pracovne pomenovaný Threema. Aktéri filmov pravdaže popierajú svoju identitu. Ale dôsledky sa už dostavili. Dobroslav Trnka napríklad avizoval, že preruší výkon svojej funkcie prokurátora, keďže sa ocitol pod verejným tlakom.

Fico, zdá sa, už vopred a preventívne inštruoval svojich fanúšikov, ako majú uniknuté informácie čítať. Zopakoval to aj na tlačovke, ktorú nepochybne na jeho veľkú radosť ukončil Igor Matovič svojim výstrelkom a šéfa Smeru tak uchránil pred nepríjemnými novinárskymi otázkami.

Šéf Smeru s predstieraným pokojom opakuje, že Gorila je kauzou Dzurindovej vlády. Akurát vyvstáva otázka, či jej on sám verí, alebo nie – ak ju už používa ako relevantný argument. Alebo je Gorila skutočná len do roku 2006 a potom už je údajná a kamuflovaná?

Ficovi Gorila pomohla

Isteže nahrávka na tanieri predkladá podozrenia, že si vplyvní podnikatelia – s hlasom podobným Jaroslavovi H. na čele – kupovali politikov, predstaviteľov štátu resp. ekonomických štruktúr. A dialo sa tak aj vo finále éry Dzurinda 2, kedy záznam vznikol. Prečo však v roku 2006 nastupujúci a odvtedy 13 rokov (s prestávkou) vládnuci Fico nedohliadal čo najdôslednejšie na to, aby svojich nenávidených pravicových a antisociálnych rivalov nielenže odstavil od moci, ale dohnal pred súd?

Áno, v roku 2012 po prvom prepuknutí škandálu, sa voliči pravice právom nahnevali a zrátali jej to. Ešte prvý raz, v roku 2006, vyhral Fico spontánne, v rámci normálneho striedania vlád. Ale v roku 2012 mu „údajná Gorila“ veľmi pomohla. Čo sa dialo ďalej? Len ťažko možno veriť, že niečo iné, než to, čo v byte na Vazovovej a čo predznamenávali hlasy podobné Haščákovi, Ficovi a či jeho pravej ruke Határovi.
A nielen to. Prepojenia medzi politikou a biznisom ďalej narastali do obludných rozmerov, ktoré musela odkryť až dvojnásobná vražda novinára a jeho partnerky.

Obohacovanie sa bez škrupulí

Pri pozeraní seriálu Treema a filmu Gorila totiž vidíme či počujeme ľudí, čo už ani náznakom neriešia politiku ako službu verejnosti, ktorej vedľajším produktom môžu byť peniaze.

To verejná služba sa stáva vedľajším, až napokon celkom neprítomným produktom tohto ohavného metabolizmu, ktorý požiera politický vplyv a verejné peniaze a mení ich na súkromné zisky. (21,5 milióna je dohodnutá provízia, ja som to pôvodne chcel deliť na tri, sedem, sedem, sedem. Je na tebe, či si necháš celú dvadsať jednotku ty, alebo či z toho hodíme nejakú kosť a ukážeme dobrú vôľu a rozdelíme to na tri časti...)
Politika sa už bez akýchkoľvek škrupulí stala výlučne nástrojom otvoreného obohacovania sa. (Tak oslovme ho, dajme mu 200-tisíc a hotovo. A bude na našej strane.)

A občana ako svoj objekt vytesnala na územie moderného postkomunistického otroctva – pracuje, platí dane a poistné, aby mal parazita čím živiť a je mu dovolené prežívať v tomto vegetatívnom stave, aby ako hostiteľský organizmus celkom neskapal. Ako sa vyjadrila hlavná postava, "občan je hovno". A podľa toho sa s ním aj zaobchádza.

Neurobili ani toľko, čo dedinský telocvikár

Občan-"hovno" tak po absorbovaní tohto postmoderného kultúrneho zážitku zákonite pochopí, že, po prvé, najlepšie sa vodí v krajine zvanej Slovensko ľuďom, ktorí ju majú naozaj na háku a berú ju iba ako dojnú kravu, a ani to nie posvätnú. Zdroj príjmov – bodka. Ťažko by sa ktokoľvek z protagonistov príbehu mohol pochváliť akýmkoľvek skutkom prospešným pre spoločnosť. Nevykonali pre ňu ani zlomok toho, čo dedinský učiteľ počas suplovaného telocviku. Teda bez urážky voči telocvikárom.

Po druhé, čitateľa/diváka sa zmocní dojem, že s mafiou spolupracuje azda každý okrem poštárky, predavačky v samoobsluhe a možno spomínaného dedinského učiteľa.

Po tretie, občan uverí, že vlastne takto je to normálne. Na tejto mutácii jánošíkovskej tradície založili mečiarovci štát a on teraz bude podľa toho (ne)fungovať.

A napokon, po štvrté: aktéri nahrávok, teda hlasy im podobné, definujú pravidlá a hranice pre ostatných, vytvárajú prostredie, v ktorom žijú. Ak ste podnikateľ, ktorý sa zaujíma o verejné zákazky, natrafíte na ne (NICH). ONI určujú ako a za koľko budete žiť. ONI sú príčinou, prečo nejazdíte po diaľnici do Košíc, prečo každý druhý vlak mešká či horí, prečo zdravotníctvo a školstvo nedôstojne živoria... A tiež prečo väčšina ľudí, ako konštatovala expremiérka Radičová, „prevažujú ľudia, ktorí majú pocit, že Novembrom 89 prehrali“.

Prečo sa tu nedá dýchať

ICH beztrestnosť a arogancia kriví morálku, spoločenské vzťahy. To sú tí ľudia, čo na križovatkách vyťahujú pištole, parkujú na miestach pre invalidov a produkujú kulisu luxusu, na ktorý spoločnosť hľadí s obdivom, závisťou a najmä s otázkami, odkiaľ na to dotyční berú... (Alebo si vy môžete dovoliť byť za 500-tisíc a či bývanie v Emirátoch?).

Všimnime si tiež triumf agresivity a nekultúrnosti, ktorý sa na nás vyvalí z Threemy. Povedzme si to aj my menej noblesne: Na Slovensku je nedýchateľný vzduch. Kto sa chce nadýchnuť, ten to ihneď zistí. Gorila tu, skrátka, poriadne nasmradila, s odpustením za výraz.

Predsa však existuje niečo, čo ICH vtesnáva do určitých hraníc. A to sú demokratické procedúry. Trnka v roku 2010 neprešiel v parlamente o jeden hlas. A aby sme sa presunuli do nedávnej minulosti – pod tlakom „ulice“ odstúpili Fico, Kaliňák či Gašpar a vyšetrovanie odomklo trezory, z ktorých vyskočili Threema a Gorila.

Vyplýva z toho, že občan má moc skrížiť týmto ľuďom plány. Oni predsa potrebujú jeho hlas ako nevyhnutnú podmienku pre svoju existenciu.

Kotleba prvý? Aj to sa môže stať

Problém je v tom, že ak má štát začať fungovať inak, než podľa zvrátených zákonitostí trezorového filmu, musí nadkritické množstvo občanov uveriť, že sa to dá. Ale aby ľudia uverili, že sa to dá, museli by v takom prostredí aspoň chvíľu žiť. Muselo by im byť dopriate okúsiť pár rokov ako-tak fungujúceho štátu, z ktorého možno korupcia nevymizne zo dňa na deň, ale aspoň bude jasné, čo je a čo nie je normálne, čo je trestný čin – a ľudia páchajúci trestné činy za ne budú pykať.

Jedna vec je vyplavenie špiny z trezorového filmu a celkom iná zasa vytvorenie jasnej a pozitívne vymedzenej alternatívy, a to najneskôr do jari 2020. Spomeňme na dôsledok protestov – spočiatku možno úprimne mienených – vyvolaných Gorilou v roku 2012: Lietajúce dlažobné kocky, svetlice, delobuchy, hulákajúci extrémisti a zastrašovanie vrátnika v univerzitnej budove (!).

Aj teraz sa môže napríklad stať – nesmejte sa! – že vďaka Gorile vyhrá voľby ĽSNS. Už druhé či tretie miesto sú hanbou. Pokojne sa môže zopakovať scenár, podľa ktorého Ficom nijaká Gorila neotrasie – nakoniec takto jej poslanie ani nemožno chápať. Ideálnym riešením by bola jasná a presvedčivá odpoveď verejnosti, že si praje žiť v spoločnosti bez Gorily. Ale tu veľmi záleží na dôveryhodnej ponuke od politikov, ktorí by to mali uskutočniť v praxi.