Vlastne je možno aj dobre, že tí Noční vlci prišli. Poukázali na problém, ktorý je ešte väčší, než oni samotní.

Problémom je samozrejme aj organizácia, ktorá pripomína viac paramilitantnú jednotku, než motorkársky spolok. Jej akčných členov bolo vidieť pri okupácii Krymu i v bojoch na východnej Ukrajine. Asistovali i v Čiernej Hore pri pokuse o prevrat, ktorý mal zabrániť, aby krajina vstúpila do NATO. Tento výsadok ruskej moci a propagandy na Slovensku preto vyvoláva oprávnené znepokojenie. Podobne ako fakt, že sa nie náhodou na jeho pôde udomácnili Slovenskí branci – ktorých monitoruje tajná služba i policajti.

O tom, že nejde len o facebookové blúznenie rusofóbov svedčí fakt, že sa k sídlu Nočných vlkov vyjadrila aj polícia – aj keď vyhýbavo – a ministerstvo obrany stiahlo zapožičanie vojenskej techniky z Vojenského historického ústavu. Na nebezpečné názory v prostredí Nočných vlkov poukázalo aj ministerstvo zahraničných vecí.

Bez preháňania možno súhlasiť s aktivistom Jurajom Smatanom, že sa pri Trnave otvoril jeden z frontov hybridnej vojny. Ide o jasnú propagandistickú akciu ešte aj bezcitne načasovanú na obdobie 50. výročia sovietskej invázie, ktorá v auguste 1968 – povedané slovami poslanca Budaja – rozdrvila našu nádej na slobodu.

Navyše sa zdá, akoby Noční vlci, alebo ktosi v pozadí, drzo provokoval a skúšal, ako ďaleko sa dá zájsť. Zavýjanie Nočných vlkov však na druhej strane zmobilizovalo verejnú mienku a azda zmobilizuje aj inštitúcie, ktoré by mali dbať na dodržiavanie zákonnosti. A čo je dôležité, odhalilo nebezpečenstvo kremeľského vírusu a jeho pôsobenia.

Vírus sa súčasne prejavil aj v inej kauze, hoci obsahovo podobnej: V spojitosti s chystanou cestou poslanca Marčeka a jeho ďalších kolegov (šepká sa, že aj zo SNS) na Krym. Ukrajinský veľvyslanec Muška pohotovo vyhlásil, že by slovenskí poslanci návštevou Krymu porušili zákony Ukrajiny. A to rozzúrilo predsedu SNS Danka natoľko, že označil veľvyslancove výroky za drzosť a nehoráznosť... A teda, pán Danko, Noční vlci pri Trnave nie sú nehoráznosťou?

Slovensko oficiálne neuznalo Krym ako súčasť Ruska. Napríklad i preto, že je to nebezpečný precedens svojvoľného „prekresľovania“ hraníc, ktorého sa tu ešte pred pár rokmi mnohí obávali v súvislosti s južným Slovenskom. Z tohto dôvodu SR dodnes neuznala ani Kosovo.

Výroky Marčeka, že „Krym bol vždy ruský“, aj ostrú reakciu Danka – podobne ako jeho pochlebovanie Moskve – možno teda označiť za pôsobenie kremeľského víru. Práve tak ako laxnosť exministra Kaliňáka či ministerky vnútra Sakovej...

Isteže sa môžeme skláňať pred ruskou kultúrou, usilovať sa o dobré vzťahy s Ruskom – v tom sa dá s Dankom súhlasiť. Ale oživené veľmocenské ambície, snahy destabilizovať EÚ či NATO, podobne ako stalinský kult predstavujú pre Európu i pre Slovensko bezpečnostné riziko.

Kremeľský vírus týmto cieľom napomáha veľmi nenápadne: jeho pôsobením sa dosiaľ samozrejmé veci stávajú predmetom diskusie – postoj ku Krymu, či k augustu 68, ale napríklad aj zahranično-politický konsenzus, teda celkom obyčajné vedomie, že Slovensko patrí na Západ, lebo je to preň bezpečnejšie, výhodnejšie a hodnotovo bližšie.

A naopak, nepredstaviteľné, ako povedzme sídlo Nočných vlkov na Slovensku, sa pôsobením vírusu stáva skutočným. A ak si nedáme pozor, zoznam včera nepredstaviteľných a zajtra skutočných vecí sa týmto vôbec nemusí končiť. Takže Noční vlci, vďaka za ponaučenie – a teraz už je najvyšší čas ísť zasa domov.