Márius Kopcsay komentuje najnovší prieskum preferencií od agentúry Focus.
Autor Márius Kopcsay
Keď agentúra AKO v dvoch aprílových prieskumoch signalizovala pokles preferencií Smeru tesne nad 20 percent, logicky sa očakávalo, či tento trend potvrdia aj iné agentúry. Čerstvé čísla Focus-u, podľa ktorého by stranu Smer-SD volilo iba 20,5 percenta opýtaných, však naznačujú, že donedávna suverénne najsilnejšia politická strana zrejme stráca svoju pozíciu.
Otázkou je, kam sa stratené hlasy Smeru prelievajú a či ich Fico dokáže získať späť. Sčasti zrejme medzi nevoličov, nerozhodnutých, možno k SNS – a nepochybne aj ku Kotlebovi (9,3 %). Ficova vyostrená rétorika a agresívne vystupovanie naznačujú, že je pripravený zabojovať o ich návrat. Napokon túto stratégiu si vytýčil už na sneme vlani v decembri: „Zabudnime na to, že budeme oslovovať aj bratislavskú kaviareň, aj študentov.“
Ďalšia a ešte znepokojivejšia otázka potom znie, či prieskumy tušia zrod nejakej novej mocenskej alternatívy. Kým respondenti agentúry AKO prisúdili sľubnú 16 až 17-percentnú podporu Sulíkovej SaS, podľa Focus-u sa liberáli umiestnili tiež na druhom mieste, ale len s 13,2-percentným skóre. Čo by potvrdzovalo, že sú najsilnejšou stranou v opozícii, no bez potenciálu významnejšie narásť.
A to už je v súčasnej situácii naozaj čo povedať! Veď počas uplynulých dvoch mesiacov vyšlo najavo toľko problémov a káuz spojených s vládnou koalíciou a menovite so Smerom – počnúc Vadalom, štátnou radkyňou Troškovou cez prokurátora Špirku až po teror, ktorému čelia farmári na východe – že by to pre akčnú opozíciu malo byť požehnaním. Zo situácie však nevyťažila nielen SaS, ale ani Obyčajní ľudia, ktorí sa pohybujú pod desaťpercentnou hranicou.
Nepomáha im ani kult ich lídrov, akokoľvek silnej podpore sa tešia medzi svojimi fanúšikmi – Sulík pre svoju priamosť (neprajník by povedal prostorekosť), Matovič pre odvahu pri odkrývaní škandálov vládnej moci. Ibaže oceniť niekoho zásluhy a vhodiť mu hlas do urny sú očividne dve celkom rozdielne veci. A v tomto zmysle sú šéfovia oboch subjektov sami sebe prekážkou.
Na druhej strane to však potvrdzuje, že expremiér Fico žije v hlbokom omyle, ak opozičné strany podpisuje pod „pokus o prevrat“, o ktorom opakovane fantazíruje. Nie, ľudia na námestia nešli v mene SaS či OĽaNO, hoci mnohí z nich by tieto strany volili. Mnohí iní by s tým však mali problém, ako vidieť v prieskumoch.
Buď sa zmení situácia a kritici Smeru zatnú zuby natoľko, že dokážu prehltnúť voľbu SaS či Obyčajných ľudí (najmä pokiaľ by tieto dva subjekty preto niečo urobili napríklad exponovaním ďalších osobností a kvalitného programu). Alebo sa krok po kroku spod piatich percent vymania Progresívne Slovensko a Spolu - Občianska demokracia. Istú skupinu priaznivcov – možno i práve z tých námestí – za sebou majú.
Kým sa niektorý z týchto scenárov naplní, môže sa Fico smiať protivníkom do tváre: „Odkazujem opozícii, už konečne vyhrajte voľby a zostavte vládu.“ Vývoj preferencií naozaj naznačuje, kto je (kto bude) porazený, zatiaľ však neprezrádza meno víťaza. Na druhej strane však nie je nikde napísané, že sa udalosti musia uberať v súlade s Ficovými želaniami a predstavami.
Otázkou je, kam sa stratené hlasy Smeru prelievajú a či ich Fico dokáže získať späť. Sčasti zrejme medzi nevoličov, nerozhodnutých, možno k SNS – a nepochybne aj ku Kotlebovi (9,3 %). Ficova vyostrená rétorika a agresívne vystupovanie naznačujú, že je pripravený zabojovať o ich návrat. Napokon túto stratégiu si vytýčil už na sneme vlani v decembri: „Zabudnime na to, že budeme oslovovať aj bratislavskú kaviareň, aj študentov.“
Ďalšia a ešte znepokojivejšia otázka potom znie, či prieskumy tušia zrod nejakej novej mocenskej alternatívy. Kým respondenti agentúry AKO prisúdili sľubnú 16 až 17-percentnú podporu Sulíkovej SaS, podľa Focus-u sa liberáli umiestnili tiež na druhom mieste, ale len s 13,2-percentným skóre. Čo by potvrdzovalo, že sú najsilnejšou stranou v opozícii, no bez potenciálu významnejšie narásť.
A to už je v súčasnej situácii naozaj čo povedať! Veď počas uplynulých dvoch mesiacov vyšlo najavo toľko problémov a káuz spojených s vládnou koalíciou a menovite so Smerom – počnúc Vadalom, štátnou radkyňou Troškovou cez prokurátora Špirku až po teror, ktorému čelia farmári na východe – že by to pre akčnú opozíciu malo byť požehnaním. Zo situácie však nevyťažila nielen SaS, ale ani Obyčajní ľudia, ktorí sa pohybujú pod desaťpercentnou hranicou.
Nepomáha im ani kult ich lídrov, akokoľvek silnej podpore sa tešia medzi svojimi fanúšikmi – Sulík pre svoju priamosť (neprajník by povedal prostorekosť), Matovič pre odvahu pri odkrývaní škandálov vládnej moci. Ibaže oceniť niekoho zásluhy a vhodiť mu hlas do urny sú očividne dve celkom rozdielne veci. A v tomto zmysle sú šéfovia oboch subjektov sami sebe prekážkou.
Na druhej strane to však potvrdzuje, že expremiér Fico žije v hlbokom omyle, ak opozičné strany podpisuje pod „pokus o prevrat“, o ktorom opakovane fantazíruje. Nie, ľudia na námestia nešli v mene SaS či OĽaNO, hoci mnohí z nich by tieto strany volili. Mnohí iní by s tým však mali problém, ako vidieť v prieskumoch.
Buď sa zmení situácia a kritici Smeru zatnú zuby natoľko, že dokážu prehltnúť voľbu SaS či Obyčajných ľudí (najmä pokiaľ by tieto dva subjekty preto niečo urobili napríklad exponovaním ďalších osobností a kvalitného programu). Alebo sa krok po kroku spod piatich percent vymania Progresívne Slovensko a Spolu - Občianska demokracia. Istú skupinu priaznivcov – možno i práve z tých námestí – za sebou majú.
Kým sa niektorý z týchto scenárov naplní, môže sa Fico smiať protivníkom do tváre: „Odkazujem opozícii, už konečne vyhrajte voľby a zostavte vládu.“ Vývoj preferencií naozaj naznačuje, kto je (kto bude) porazený, zatiaľ však neprezrádza meno víťaza. Na druhej strane však nie je nikde napísané, že sa udalosti musia uberať v súlade s Ficovými želaniami a predstavami.