Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Ondŕej Houska
Deviaty máj sa oslavuje ako Deň Európy. Teda ako sviatok európskej integrácie. V Česku sa však slávnostné pocity zmocňujú iba málokoho.
To, že na Deň Európy nevyvesujeme európske vlajky a nejasáme v uliciach, je úplne normálne. Je to dobre. Keby tomu bolo naopak, vyzeralo by to ako povinná manifestácia z časov pred rokom 1989. A Európska únia nie je Sovietsky zväz, aj keď to o nej demagógovia často tvrdia.
Deň Európy je skôr formálnou pripomienkou európskej integrácie. V Česku sa ale o ňom vyplatí stratiť pár slov, respektíve si ho nejako pripomínať. Napríklad niekoľkými koncertmi na Streleckom ostrove v Prahe a tiež tým, že by sme mali o EÚ hovoriť.
Česi sú podľa prieskumov najskeptickejším národom v celej únii. Zatiaľ čo po predvlaňajšom referende vo Veľkej Británii podpora EÚ alebo napríklad spoločnej meny euro naprieč Európou výrazne vzrástla, v Česku nastal opak. Sme takí chytrí a prezieraví, zatiaľ čo ostatní Európania tak zabednení a vygumovaní bruselskou propagandou? Obávam sa, že to tak nie je.
Česi skôr ukazujú, ako málo toho o fungovaní únie v skutočnosti vedia. Platí to nielen pre politikov, ale aj pre takzvané elity vo všeobecnosti. Potom sa nečudujme, ako málo sa o EÚ zaujímajú občania. Z nedávneho porovnávacieho prieskumu vo všetkých štátoch Európskej únie vyšlo najavo, že Česi sa o jej fungovanie zaujímajú zo všetkých najmenej. A s nezáujmom ide ruka v ruke neznalosť.
Riešením, samozrejme, nie je opačný extrém, teda chváliť úniu za čokoľvek, napriek tomu, že má veľa chýb. Naši kritici ale pripočítavajú únii pomaly vinu za všetko zlo sveta. A často tiež nie sú schopní pochopiť, že rad nedostatkov nemá na svedomí Európska únia, teda európske inštitúcie, ale jednotlivé členské krajiny.
Pokiaľ sa o Európsku úniu nebudeme viac zaujímať, bude úroveň debaty o nej v našej krajine taká nízka, ako doposiaľ. A prím budú hrať ideológovia, ktorí o nej otvorene klamú. Napríklad vtedy, keď ju prirovnávajú k Sovietskemu zväzu.
To, že na Deň Európy nevyvesujeme európske vlajky a nejasáme v uliciach, je úplne normálne. Je to dobre. Keby tomu bolo naopak, vyzeralo by to ako povinná manifestácia z časov pred rokom 1989. A Európska únia nie je Sovietsky zväz, aj keď to o nej demagógovia často tvrdia.
Deň Európy je skôr formálnou pripomienkou európskej integrácie. V Česku sa ale o ňom vyplatí stratiť pár slov, respektíve si ho nejako pripomínať. Napríklad niekoľkými koncertmi na Streleckom ostrove v Prahe a tiež tým, že by sme mali o EÚ hovoriť.
Česi sú podľa prieskumov najskeptickejším národom v celej únii. Zatiaľ čo po predvlaňajšom referende vo Veľkej Británii podpora EÚ alebo napríklad spoločnej meny euro naprieč Európou výrazne vzrástla, v Česku nastal opak. Sme takí chytrí a prezieraví, zatiaľ čo ostatní Európania tak zabednení a vygumovaní bruselskou propagandou? Obávam sa, že to tak nie je.
Česi skôr ukazujú, ako málo toho o fungovaní únie v skutočnosti vedia. Platí to nielen pre politikov, ale aj pre takzvané elity vo všeobecnosti. Potom sa nečudujme, ako málo sa o EÚ zaujímajú občania. Z nedávneho porovnávacieho prieskumu vo všetkých štátoch Európskej únie vyšlo najavo, že Česi sa o jej fungovanie zaujímajú zo všetkých najmenej. A s nezáujmom ide ruka v ruke neznalosť.
Riešením, samozrejme, nie je opačný extrém, teda chváliť úniu za čokoľvek, napriek tomu, že má veľa chýb. Naši kritici ale pripočítavajú únii pomaly vinu za všetko zlo sveta. A často tiež nie sú schopní pochopiť, že rad nedostatkov nemá na svedomí Európska únia, teda európske inštitúcie, ale jednotlivé členské krajiny.
Pokiaľ sa o Európsku úniu nebudeme viac zaujímať, bude úroveň debaty o nej v našej krajine taká nízka, ako doposiaľ. A prím budú hrať ideológovia, ktorí o nej otvorene klamú. Napríklad vtedy, keď ju prirovnávajú k Sovietskemu zväzu.
