Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Petr Hartman
„Komunistická strana Československa bola organizáciou zločinnou a zavrhnutiahodnou,“ píše sa v zákone o protiprávnosti komunistického režimu a o odpore proti nemu.
Aj keď KSČM nadväzuje na KSČ, nehrozí jej, že kvôli jej činnosti by bol prijatý nejaký podobný zákon. V čase, kedy si pripomíname 70. výročie nástupu komunistov k moci vo februári 1948, naopak, veľmi pravdepodobne prijme vládne angažmán.
KSČM síce získala najmenej poslaneckých mandátov od vzniku Českej republiky a nie je pre väčšinu voličov atraktívna. Rozloženie síl v parlamente jej však ponúka historickú príležitosť.
Po prvý raz od novembra 1989 budú mať autentickí komunisti vplyv na vznik a fungovanie vlády v tejto krajine. Na bývalých komunistov pôsobiacich v iných stranách, ktorí boli súčasťou vládnej koalície a ministrami, si verejnosť už dávno zvykla.
Teraz bude musieť vstrebať, že nasledovníci zločinnej a zavrhnutiahodnej organizácie budú veľmi pravdepodobne podporovať novorodiaci sa vládny kabinet. Vďaka nielen rozloženiu síl v parlamente, ale tiež snahy trestne stíhaného Andreja Babiša stať sa opäť premiérom. Keby na tom netrval, existovali by aj iné možnosti, ako sa dopracovať k vláde s dôverou, ako nejaká forma spolupráce s KSČM či SPD.
Takto privedie staronový predseda komunistov Vojtěch Filip svojich kolegov pred dvere vládnej budovy. Vstúpiť do nej im bráni predovšetkým nemožnosť skĺbiť členstvo krajiny v NATO s ich negatívnym pohľadom na túto alianciu. To by nezvládol ani veľmi flexibilný Andrej Babiš.
Maximom možného, čo môžu obidve strany dohodnúť, bude podpis akejsi obdoby opozičnej zmluvy. Ten umožní komunistom sa dištancovať od českej zahraničnej politiky v momentoch, akým je napríklad riešenie konfliktu v Sýrii. Zároveň budú môcť podporiť Andreja Babiša, aby so svojou vládou získal dôveru parlamentu.
Otázkou zostáva, ako bude ich spolupráca fungovať po tomto kroku. Diametrálne odlišný pohľad komunistov na zahraničnú politiku od toho, ktorým sa zatiaľ prezentuje šéf hnutia ANO, bude vytvárať rad konfliktov. Z nich nebude môcť premiér vykorčuľovať tým, že bude na ne meniť názor podľa toho, ako to bude pre svoj prospech momentálne potrebovať.
Keď k tomu pridáme postoje prezidenta republiky k Rusku a jeho orientáciu viac na východ, môže byť zahraničná politika Česka ešte menej čitateľná a predvídateľná, ako je teraz.
Bude to dôsledok politického obchodu, ktorý veľmi pravdepodobne uzatvorí trestne stíhaný premiér s predsedom strany nadväzujúcou na Komunistickú stranu Československa, ktorá je zákonom považovaná za organizáciu zločinnú a zavrhnutiahodnú.
Aj keď KSČM nadväzuje na KSČ, nehrozí jej, že kvôli jej činnosti by bol prijatý nejaký podobný zákon. V čase, kedy si pripomíname 70. výročie nástupu komunistov k moci vo februári 1948, naopak, veľmi pravdepodobne prijme vládne angažmán.
KSČM síce získala najmenej poslaneckých mandátov od vzniku Českej republiky a nie je pre väčšinu voličov atraktívna. Rozloženie síl v parlamente jej však ponúka historickú príležitosť.
Po prvý raz od novembra 1989 budú mať autentickí komunisti vplyv na vznik a fungovanie vlády v tejto krajine. Na bývalých komunistov pôsobiacich v iných stranách, ktorí boli súčasťou vládnej koalície a ministrami, si verejnosť už dávno zvykla.
Dôsledok politického obchodu
Teraz bude musieť vstrebať, že nasledovníci zločinnej a zavrhnutiahodnej organizácie budú veľmi pravdepodobne podporovať novorodiaci sa vládny kabinet. Vďaka nielen rozloženiu síl v parlamente, ale tiež snahy trestne stíhaného Andreja Babiša stať sa opäť premiérom. Keby na tom netrval, existovali by aj iné možnosti, ako sa dopracovať k vláde s dôverou, ako nejaká forma spolupráce s KSČM či SPD.
Takto privedie staronový predseda komunistov Vojtěch Filip svojich kolegov pred dvere vládnej budovy. Vstúpiť do nej im bráni predovšetkým nemožnosť skĺbiť členstvo krajiny v NATO s ich negatívnym pohľadom na túto alianciu. To by nezvládol ani veľmi flexibilný Andrej Babiš.
Maximom možného, čo môžu obidve strany dohodnúť, bude podpis akejsi obdoby opozičnej zmluvy. Ten umožní komunistom sa dištancovať od českej zahraničnej politiky v momentoch, akým je napríklad riešenie konfliktu v Sýrii. Zároveň budú môcť podporiť Andreja Babiša, aby so svojou vládou získal dôveru parlamentu.
Otázkou zostáva, ako bude ich spolupráca fungovať po tomto kroku. Diametrálne odlišný pohľad komunistov na zahraničnú politiku od toho, ktorým sa zatiaľ prezentuje šéf hnutia ANO, bude vytvárať rad konfliktov. Z nich nebude môcť premiér vykorčuľovať tým, že bude na ne meniť názor podľa toho, ako to bude pre svoj prospech momentálne potrebovať.
Keď k tomu pridáme postoje prezidenta republiky k Rusku a jeho orientáciu viac na východ, môže byť zahraničná politika Česka ešte menej čitateľná a predvídateľná, ako je teraz.
Bude to dôsledok politického obchodu, ktorý veľmi pravdepodobne uzatvorí trestne stíhaný premiér s predsedom strany nadväzujúcou na Komunistickú stranu Československa, ktorá je zákonom považovaná za organizáciu zločinnú a zavrhnutiahodnú.
