Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Petr Hartman
Koho vlastne vyhostí Česká republika, aby vyjadrila solidaritu s Veľkou Britániou po útoku na bývalého dvojitého agenta Skripaľa? Odpoveď by nemala byť zložitá – troch ruských diplomatov. Nie je však úplne presná.
Podľa premiéra Andreja Babiša ide síce formálne o majiteľov diplomatických pasov, tie však majú maskovať ich skutočné poslanie na území Česka. Reálne by tak mali byť vyhostení ľudia, ktorí majú pracovať pre ruské spravodajské služby. V Českej republike sa ich má pohybovať s diplomatickým krytím oveľa viac ako iba traja. Podľa výroku Andreja Babiša je ich vraj najviac v celej Európe.
Usudzujúc napríklad podľa výročnej správy BIS za rok 2016, nesedia pasívne s rukami v lone, ale okrem iného sa snažia ovplyvňovať verejnú mienku, získavať citlivé informácie a prenikať čím ďalej tým viac do politického prostredia.
Z výrokov premiéra a z výročných správ BIS by sa mohlo zdať, že aktivity týchto Rusov sú dobre zmapované. Zároveň je zrejmé, že sa nedarí všetkých týchto ľudí nejakým účinným spôsobom vytláčať z Českej republiky.
Solidarita s Veľkou Britániou tak môže byť vhodnou príležitosťou zbaviť sa troch z nich a na oznámenie širšej verejnosti, že takíto ruskí „diplomati“ u nás existujú. Nie je však pravdepodobné, že by ich vyhostenie výrazne skomplikovalo ruským spravodajským službám ich aktivity na území Česka.
Naopak, možno očakávať, že problémy môže mať Andrej Babiš. Fungovanie svojej novej vlády totiž chce založiť na spolupráci s komunistami. Tí majú dlhodobé a historicky dané väzby na Rusko.
Nečudo, že z vyhostenia ruských „diplomatov“ nie sú nadšení. Rovnako prezident Miloš Zeman je veľmi priaznivo naklonený k politike Kremľa. Dokladá to napríklad jeho postoj ku kríze na Ukrajine, k anexii Krymu alebo k protiruským sankciám.
Z toho vyplýva, že ruskí špióni nemajú veľmi zložitú prácu v presadzovaní ruských záujmov. Niektorí českí politici ju odvádzajú za nich alebo aspoň svojimi niektorými postojmi taký dojem vytvárajú.
Zároveň sa názorne ukazuje, že Andrej Babiš nemôže byť dlhodobo úspešný s politikou tzv. švédskeho stola. Z neho si síce môže vybrať každý, ale skôr či neskôr nemôže vyhovieť všetkým.
Ak chce byť premiér považovaný za človeka, ktorý nespochybňuje zakotvenie Českej republiky v Európskej únii a v NATO, nemôže stavať svoje vládnutie na spolupráci s komunistami alebo s SPD.
Spojenectvo s nimi totiž musí naraziť na ich predstavy o fungovaní Česka v rámci Európskej únie alebo NATO. Vyhostenie troch ruských „diplomatov“ to Andrejovi Babišovi názorne pripomenulo.
Podľa premiéra Andreja Babiša ide síce formálne o majiteľov diplomatických pasov, tie však majú maskovať ich skutočné poslanie na území Česka. Reálne by tak mali byť vyhostení ľudia, ktorí majú pracovať pre ruské spravodajské služby. V Českej republike sa ich má pohybovať s diplomatickým krytím oveľa viac ako iba traja. Podľa výroku Andreja Babiša je ich vraj najviac v celej Európe.
Usudzujúc napríklad podľa výročnej správy BIS za rok 2016, nesedia pasívne s rukami v lone, ale okrem iného sa snažia ovplyvňovať verejnú mienku, získavať citlivé informácie a prenikať čím ďalej tým viac do politického prostredia.
Z výrokov premiéra a z výročných správ BIS by sa mohlo zdať, že aktivity týchto Rusov sú dobre zmapované. Zároveň je zrejmé, že sa nedarí všetkých týchto ľudí nejakým účinným spôsobom vytláčať z Českej republiky.
Solidarita s Veľkou Britániou tak môže byť vhodnou príležitosťou zbaviť sa troch z nich a na oznámenie širšej verejnosti, že takíto ruskí „diplomati“ u nás existujú. Nie je však pravdepodobné, že by ich vyhostenie výrazne skomplikovalo ruským spravodajským službám ich aktivity na území Česka.
Politika tzv. švédskeho stola
Naopak, možno očakávať, že problémy môže mať Andrej Babiš. Fungovanie svojej novej vlády totiž chce založiť na spolupráci s komunistami. Tí majú dlhodobé a historicky dané väzby na Rusko.
Nečudo, že z vyhostenia ruských „diplomatov“ nie sú nadšení. Rovnako prezident Miloš Zeman je veľmi priaznivo naklonený k politike Kremľa. Dokladá to napríklad jeho postoj ku kríze na Ukrajine, k anexii Krymu alebo k protiruským sankciám.
Z toho vyplýva, že ruskí špióni nemajú veľmi zložitú prácu v presadzovaní ruských záujmov. Niektorí českí politici ju odvádzajú za nich alebo aspoň svojimi niektorými postojmi taký dojem vytvárajú.
Zároveň sa názorne ukazuje, že Andrej Babiš nemôže byť dlhodobo úspešný s politikou tzv. švédskeho stola. Z neho si síce môže vybrať každý, ale skôr či neskôr nemôže vyhovieť všetkým.
Ak chce byť premiér považovaný za človeka, ktorý nespochybňuje zakotvenie Českej republiky v Európskej únii a v NATO, nemôže stavať svoje vládnutie na spolupráci s komunistami alebo s SPD.
Spojenectvo s nimi totiž musí naraziť na ich predstavy o fungovaní Česka v rámci Európskej únie alebo NATO. Vyhostenie troch ruských „diplomatov“ to Andrejovi Babišovi názorne pripomenulo.