Konflikt v severnej Sýrii vstúpil do ďalšej fázy vyznačujúcej sa relatívnym pokojom zbraní, ktorá sa môže kedykoľvek skončiť. S výnimkou Kurdov a Európskej únie sa všetci môžu vyhlásiť za víťazov a svet sa točí ďalej. Momentálny vývoj a reálne zisky však iba zdôrazňujú cynický prístup všetkých zúčastnených a nezaisťujú pokojnú budúcnosť.

Prezident Erdogan v zásade dosiahol čo chcel. Podarilo sa mu vytlačiť sýrskych Kurdov od svojich hraníc bez toho, aby riskoval ďalšie životy svojich vojakov. Verejnosť, médiá a politická scéna v Turecku verejne ospevujú a chvália svojho vodcu, ktorý zbavil štát hrozby údajných teroristov z radov Kurdov. Víťazstvo to však nemusí byť trvalé. Obyvatelia Turecka si už zakrátko opäť môžu spomenúť na hospodárske problémy vlastnej krajiny, ktorá trpí vysokou infláciou a zhruba 14 percentnou nezamestnanosťou.

Ruský mierotvorca

Rusko si môže gratulovať, pretože sa v očiach mnohých ukázalo ako mierotvorca. Kremeľ presadil dlhšie prímerie ako USA, zachránil holé životy Kurdov a navyše získal územie, ktoré ešte nedávno bolo k dispozícii odvekým rivalom zo Spojených štátov amerických. V Moskve už spriadajú plány na vyslanie ďalších vojenských policajtov a áut. Pri bližšom pohľade je ale zrejmé, že Rusku išlo iba o vlastnú výhodu a vlastných spojencov na čele s režimom Bašára Asada. Ten si môže gratulovať k ďalšiemu kroku k opätovnému ovládnutiu celej krajiny.

Na rozdiel od Iraku nebude musieť strpieť kurdskú autonómiu, pretože sýrski Kurdi sa po opustení Američanmi rozhodli radšej podriadiť Damašku. Asadov režim si ale nemôže byť istý, že sa momentálne víťazstvo nevráti ako bumerang, pretože z Kurdami strážených väzníc utiekol stále ešte nespresnený počet džihádistov.

V Spojených štátoch amerických sa prezident Donald Trump vytešuje, že boje sa upokojili, môže zrušiť sankcie a vedie svojich chlapcov domov. Nechá ich vraj iba tam, kde to prinesie. Napríklad pri ropných poliach. Nemusí si nič robiť z kritiky Kongresu ani z pobúrenia svetovej verejnej mienky kvôli zrade bývalých spojencov proti takzvanému Islamskému štátu. Ide mu o ďalšie voľby, v ktorých rozhodujú voliči, ktorým už skôr sľúbil koniec vojenských angažovaní sa v zahraniční. Ťažko čakať, že väčšina amerických voličov je natoľko zbehlá v zahraničnej politike, aby si uvedomila skutočnú škodu obrazu vlastnej krajiny v zahraničí.

Konečný súčet

Najhoršie skončili Kurdi, ktorí dostali jasný odkaz. Spojeným štátom na nich nezáleží a Rusi sa za nich biť nebudú. Pokiaľ neodídu a neodovzdajú ťažké zbrane, sýrska armáda a jej ruský sprievod nechajú Turkov zase zaútočiť. Proti tureckej vojenskej mašinérii nemajú Kurdi šancu. Pokiaľ by chceli skúšať nejaké partizánske praktiky alebo napríklad bombové útoky, dali by za pravdu tvrdeniu, že sú teroristi.

Iba o niečo horšie skončila Európska únia a jej členské štáty. Návrhu francúzskeho prezidenta Macrona na prímerie sa prezident Erdogan vysmial a radšej uzatvoril obchod v Moskve. Nemecký nápad dodatočne vyslať do Sýrie vojakov, znie ako zlý vtip, pretože doposiaľ sa Únia tvárila, akoby sa jej konflikt netýkal. A teraz je z nej naraz mierotvorca. Európsky parlament prijal morálne správny, ale inak úplne neúčinný dokument odsudzujúci turecký vojenský avanturizmus.

Z konečného súčtu je zrejmé, že kto nemá poriadnu armádu, nie je oportunista a nehľadí na vlastný prospech, ako by azda v medzinárodnej politike ani nebol. Akoby dejiny bežali v kruhu.