Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Thomas Kulidakis
Vláda Českej republiky slávnostne oznámila novelu zákona o potravinách, ktorá zahŕňa aj opatrenia voči takzvanej dvojakej kvalite potravín. Dokázala tým, že proti predaju výrobkov s rovnakým obalom, ale s iným zložením, mohla zasiahnuť už dávno a na národnej úrovni.
Čo sa týka samotnej podstaty veci, je zrejmé, že potraviny by mali byť jasne rozpoznateľné už na prvý pohľad. Spotrebiteľ nie je povinný lúštiť drobné písmo ich zloženia a doplňovať si potravinárske a chemické vzdelanie, aby vedel, čo kupuje. Je, samozrejme, na hranici sprostoty, keď výrobcovia argumentujú údajnými odlišnými chuťami kupujúcich v krajinách bývalého východného bloku.
Namiesto toho by bolo čestnejšie, keby priznali farbu a zrozumiteľne povedali, že jednoducho tlačia na cenu. To znamená, že nemožno mať špekáčiky plné mäsa za šesť päťdesiat a dekagram najlepšej šunky za 25 korún. V tomto zmysle nemožno porovnávať jednotlivé výrobky u nás a v krajinách západu a juhu Európy. Môže sa stať, že konkrétny výrobok stojí v zahraničí menej, ale cenová hladina je v starších členských krajinách vo všeobecnosti vyššia.
Pri návšteve obchodu je už teraz možné si kúpiť kvalitnú potravinu, iba je drahšia. Samozrejme, všetko by malo byť rozpoznateľné na obale. Stačil by k tomu prívlastok v názve, ktorý by odlišoval kvalitu a tým aj cenu. Podľa vládneho návrhu novely zákona budú na všetko dohliadať štátne orgány s novými právomocami., bude hroziť pokuta až 50 miliónov korún a všetko sa vraj napraví. Je preto nutné dodať, že takéto opatrenie mohlo uzrieť svetlo sveta už dávno.
Je úplne zbytočné hádzať zodpovednosť na Brusel. V prípade výrobkov s dvojakou kvalitou padá vina na všetkých doterajších národných politikov, ktorí patričnú úpravu neprijali skôr. Možno sa báli, že ceny výrobkov sa zvýšia a ich preferencie znížia. Tak to ale nebude. V tomto prípade rozhoduje ponuka a dopyt, ktorý po lacných potravinách a výrobkoch bude vždy dostatočný.
Čo sa týka samotnej podstaty veci, je zrejmé, že potraviny by mali byť jasne rozpoznateľné už na prvý pohľad. Spotrebiteľ nie je povinný lúštiť drobné písmo ich zloženia a doplňovať si potravinárske a chemické vzdelanie, aby vedel, čo kupuje. Je, samozrejme, na hranici sprostoty, keď výrobcovia argumentujú údajnými odlišnými chuťami kupujúcich v krajinách bývalého východného bloku.
Namiesto toho by bolo čestnejšie, keby priznali farbu a zrozumiteľne povedali, že jednoducho tlačia na cenu. To znamená, že nemožno mať špekáčiky plné mäsa za šesť päťdesiat a dekagram najlepšej šunky za 25 korún. V tomto zmysle nemožno porovnávať jednotlivé výrobky u nás a v krajinách západu a juhu Európy. Môže sa stať, že konkrétny výrobok stojí v zahraničí menej, ale cenová hladina je v starších členských krajinách vo všeobecnosti vyššia.
Ponuka a dopyt
Pri návšteve obchodu je už teraz možné si kúpiť kvalitnú potravinu, iba je drahšia. Samozrejme, všetko by malo byť rozpoznateľné na obale. Stačil by k tomu prívlastok v názve, ktorý by odlišoval kvalitu a tým aj cenu. Podľa vládneho návrhu novely zákona budú na všetko dohliadať štátne orgány s novými právomocami., bude hroziť pokuta až 50 miliónov korún a všetko sa vraj napraví. Je preto nutné dodať, že takéto opatrenie mohlo uzrieť svetlo sveta už dávno.
Je úplne zbytočné hádzať zodpovednosť na Brusel. V prípade výrobkov s dvojakou kvalitou padá vina na všetkých doterajších národných politikov, ktorí patričnú úpravu neprijali skôr. Možno sa báli, že ceny výrobkov sa zvýšia a ich preferencie znížia. Tak to ale nebude. V tomto prípade rozhoduje ponuka a dopyt, ktorý po lacných potravinách a výrobkoch bude vždy dostatočný.