Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Thomas Kulidakis
Rok 2019 bude kľúčový pre ďalší osud Európskej únie.
Kontúry budúcnosti narysujú rozuzlenie brexitu, májová dohoda členských štátov o ďalšom fungovaní bloku, voľby do Európskeho parlamentu, menovanie novej Európskej komisie, dohadovanie o podobe budúceho rozpočtového rámca a stále nekončiace debaty o reforme eurozóny a úprave azylovej a migračnej politiky.
Riešiť sa bude tiež rozšírenie schengenského priestoru a prípadne pristúpenie ďalších krajín do únie.
Proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie stále viac pripomína povestný gordický uzol. Kvôli vývoju vo Veľkej Británii si však nemôžeme byť istí, aký a či vôbec nejaký brexit bude.
Únijné štáty a britská vláda sa dohodli na podmienkach rozluky. Kým únia postupovala s príkladnou jednotou, pre Spojené kráľovstvo to neplatí. Premiérke Mayovej sa zatiaľ nepodarilo pre dva roky vyjednávanú kompromisnú dohodu zohnať podporu v parlamente.
V hre tak zostáva rozseknutie gordického uzla odchodom Veľkej Británie bez dohody. Ide o scenár, ktorý vraj nikto nechce, napriek tomu sa ale na neho všetci pripravujú.
Stále častejšie sa tiež skloňuje možnosť ďalšieho referenda. Väčšina voličov v Spojenom kráľovstve by sa podľa verejných prieskumov vyslovilo pre zotrvanie v únii. Vláda v Londýne sa tiež podľa Európskeho súdneho dvora môže rozhodnúť žiadosť o vystúpenie na základe článku 50 Lisabonskej zmluvy dobrovoľne stiahnuť.
Vyvrcholenie celej drámy by malo byť známe o tri mesiace. Nech už sa to skončí akokoľvek, konečne sa azda politici aj občania zbavia neistoty budúcich vzťahov Veľkej Británie a kontinentálneho bloku.
Celá patália okolo brexitu má tiež priamy dopad na ďalšiu kľúčovú udalosť únijného roka 2019. V európskych voľbách voliči vyberú nových europoslancov. Už teraz sa ukazuje, že vo volebnej kampani sa v neprospech euroskeptických a populistických stranách brexit spomína ako nebezpečný dôkaz krokov do neznáma diktovaných viac emóciami ako existenciou realistického politického plánovania.
Únijní občania bohužiaľ doteraz európske voľby do značnej miery ignorovali. Právomoci Európskeho parlamentu ale po Lisabonskej zmluve významne narástli. Veľká volebná účasť je teda viac ako žiaduca. Obzvlášť vo svetle búrlivej debaty o únijnom rozpočte pre roky 2021-2027. Jeho podobu bude musieť schváliť tiež Európsky parlament, rozloženie síl v ňom teda zohrá zásadnú úlohu.
A nové zloženie Európskeho parlamentu tiež rozhodne o novej Európskej komisii. Zostáva len doriešiť, či bude nový predseda únijnej administratívy menovaný členskými štátmi alebo sa ním stane kandidát najväčšej skupiny v Európskom parlamente.
Európska únia sme my všetci, čaká nás teda náročný rok.
Kontúry budúcnosti narysujú rozuzlenie brexitu, májová dohoda členských štátov o ďalšom fungovaní bloku, voľby do Európskeho parlamentu, menovanie novej Európskej komisie, dohadovanie o podobe budúceho rozpočtového rámca a stále nekončiace debaty o reforme eurozóny a úprave azylovej a migračnej politiky.
Riešiť sa bude tiež rozšírenie schengenského priestoru a prípadne pristúpenie ďalších krajín do únie.
Proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie stále viac pripomína povestný gordický uzol. Kvôli vývoju vo Veľkej Británii si však nemôžeme byť istí, aký a či vôbec nejaký brexit bude.
Únijné štáty a britská vláda sa dohodli na podmienkach rozluky. Kým únia postupovala s príkladnou jednotou, pre Spojené kráľovstvo to neplatí. Premiérke Mayovej sa zatiaľ nepodarilo pre dva roky vyjednávanú kompromisnú dohodu zohnať podporu v parlamente.
V hre tak zostáva rozseknutie gordického uzla odchodom Veľkej Británie bez dohody. Ide o scenár, ktorý vraj nikto nechce, napriek tomu sa ale na neho všetci pripravujú.
Nová reprezentácia
Stále častejšie sa tiež skloňuje možnosť ďalšieho referenda. Väčšina voličov v Spojenom kráľovstve by sa podľa verejných prieskumov vyslovilo pre zotrvanie v únii. Vláda v Londýne sa tiež podľa Európskeho súdneho dvora môže rozhodnúť žiadosť o vystúpenie na základe článku 50 Lisabonskej zmluvy dobrovoľne stiahnuť.
Vyvrcholenie celej drámy by malo byť známe o tri mesiace. Nech už sa to skončí akokoľvek, konečne sa azda politici aj občania zbavia neistoty budúcich vzťahov Veľkej Británie a kontinentálneho bloku.
Celá patália okolo brexitu má tiež priamy dopad na ďalšiu kľúčovú udalosť únijného roka 2019. V európskych voľbách voliči vyberú nových europoslancov. Už teraz sa ukazuje, že vo volebnej kampani sa v neprospech euroskeptických a populistických stranách brexit spomína ako nebezpečný dôkaz krokov do neznáma diktovaných viac emóciami ako existenciou realistického politického plánovania.
Únijní občania bohužiaľ doteraz európske voľby do značnej miery ignorovali. Právomoci Európskeho parlamentu ale po Lisabonskej zmluve významne narástli. Veľká volebná účasť je teda viac ako žiaduca. Obzvlášť vo svetle búrlivej debaty o únijnom rozpočte pre roky 2021-2027. Jeho podobu bude musieť schváliť tiež Európsky parlament, rozloženie síl v ňom teda zohrá zásadnú úlohu.
A nové zloženie Európskeho parlamentu tiež rozhodne o novej Európskej komisii. Zostáva len doriešiť, či bude nový predseda únijnej administratívy menovaný členskými štátmi alebo sa ním stane kandidát najväčšej skupiny v Európskom parlamente.
Európska únia sme my všetci, čaká nás teda náročný rok.