Istanbul 27. marca (TASR) - V živote mladého Konštantína zohrali chrámy zasvätené Božej Múdrosti (grécky Hagia Sofia) osobitné miesto. Hagia Sofia sa spomína na niekoľkých miestach v jeho životopise. Konštantín navštevoval ako dieťa chrám s týmto menom v rodnom Solúne, neskôr v Konštantínopole, kam študoval na univerzite (štúdiá ukončil okolo roku 847). Oba chrámy sa zachovali do dnešných dní.

Gigantická Hagia Sofia v Konštantínopole, dnešnom Istanbule, je jednou z najznámejších sakrálnych stavieb sveta. Ide o mimoriadny chrám, ktorý od čias, kedy ho postavili na príkaz byzantského cisára Justiniána I., vysvätený bol už v roku 537, ohuruje milióny návštevníkov z celého sveta svojou majestátnosťou, architektonickou dokonalosťou a mystickou atmosférou. Hagia Sofia bola vyše 900 rokov kresťanskou bazilikou. Po úpravách sa stala na takmer 500 rokov hlavnou mešitou Istanbulu. Na podnet prvého tureckého prezidenta Mustafu Kemala Atatürka (zhodou okolností sa narodil v Solúne) bola v roku 1934 zmenená na múzeum otvorené širokej verejnosti. Od roku 1993 je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Hagia Sofia sa nachádza v európskej časti Istanbulu a stojí za to ju navštíviť. Keď do nej prvýkrát vkročil mladý Konštantín, stála už takmer 300 rokov. Neskôr v nej prednášal filozofiu a náboženstvo. Kráčajúc po vyhladenej mramorovej podlahe Chrámu Božej Múdrosti si človek môže uvedomiť, že tu došlo k formovania výnimočného učenca, ktorý zásadným spôsobom vstúpil do dejín Veľkej Moravy, teda i našich dejín.