Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cyrilo-metodská tradícia sa objavila až v procese formovania moderného slovenského národa v 19. storočí, keď slovenská elita hľadala 'starú' tradíciu.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) - Dlhé storočia nehrala ani legenda, ani tradícia Konštantína a Metoda na území dnešného Slovenska prakticky nijakú úlohu. V reakcii na otázku TASR, či je možné považovať misiu Konštantína a Metoda za súčasť dlhodobého procesu, ktorého vyvrcholením bolo formovanie moderného slovenského národa, to povedal historik Dušan Kováč.
"Dlhé storočia nehrala ani legenda, ani tradícia Konštantína a Metoda prakticky nijakú úlohu. Cyrilo-metodská tradícia sa objavila až v procese formovania moderného slovenského národa v 19. storočí, keď slovenská elita hľadala 'starú' tradíciu, čo bolo obvyklé vo všetkých národných hnutiach - hľadanie 'počiatkov' a 'historických koreňov'," vyhlásil Kováč. "Tak si aj predstavitelia Slovákov 'prisvojili' túto tradíciu, ktorá bola živá iba vo východnom kresťanstve," dodal.
Reálne podľa neho trvala na území Veľkej Moravy tradícia, ktorú založili Konštantín a Metod, iba krátko. "Už Svätopluk vyhnal Metodových žiakov. Územie dnešného Slovenska bolo pod vplyvom západného - latinského kresťanstva, čo sa ešte upevnilo po vzniku uhorského štátu a po definitívnej schizme v kresťanstve v polovici 11. storočia," upozornil Kováč.
Cesta oboch vierozvestov na Veľkú Moravu mala podľa neho kresťanský, ale jednoznačne aj politický rozmer. "Bolo to dosť obvyklé, a nielen v 9. storočí, že šírenie kresťanstva malo aj politický rozmer. Pokiaľ ide o Veľkú Moravu, jej panovníci boli pod silným tlakom Franskej (Východofranskej) ríše, ktorej panovníci považovali územie Veľkej Moravy za svoju 'sféru vplyvu'," hodnotí Kováč. "Veľkomoravským kniežatám sa nikdy celkom nepodarilo vymaniť sa z tohto tlaku, ale povolanie misie z Byzantskej ríše - to bol jeden z krokov, ako sa vymaniť zo 'západného tlaku', ktorý podporovali aj misionári z Franskej (Východofranskej) ríše. Nezávislosť sa nikdy nepodarilo trvalo dosiahnuť," dodal.
Prínos misie Konštantína a Metoda pre veľkú Moravu treba podľa Kováča vidieť predovšetkým v oblasti kultúry. "Spolu s kresťanstvom šírili na Veľkej Morave aj písmo, vzdelanosť a kultúru," podčiarkol Kováč.
"Dlhé storočia nehrala ani legenda, ani tradícia Konštantína a Metoda prakticky nijakú úlohu. Cyrilo-metodská tradícia sa objavila až v procese formovania moderného slovenského národa v 19. storočí, keď slovenská elita hľadala 'starú' tradíciu, čo bolo obvyklé vo všetkých národných hnutiach - hľadanie 'počiatkov' a 'historických koreňov'," vyhlásil Kováč. "Tak si aj predstavitelia Slovákov 'prisvojili' túto tradíciu, ktorá bola živá iba vo východnom kresťanstve," dodal.
Reálne podľa neho trvala na území Veľkej Moravy tradícia, ktorú založili Konštantín a Metod, iba krátko. "Už Svätopluk vyhnal Metodových žiakov. Územie dnešného Slovenska bolo pod vplyvom západného - latinského kresťanstva, čo sa ešte upevnilo po vzniku uhorského štátu a po definitívnej schizme v kresťanstve v polovici 11. storočia," upozornil Kováč.
Cesta oboch vierozvestov na Veľkú Moravu mala podľa neho kresťanský, ale jednoznačne aj politický rozmer. "Bolo to dosť obvyklé, a nielen v 9. storočí, že šírenie kresťanstva malo aj politický rozmer. Pokiaľ ide o Veľkú Moravu, jej panovníci boli pod silným tlakom Franskej (Východofranskej) ríše, ktorej panovníci považovali územie Veľkej Moravy za svoju 'sféru vplyvu'," hodnotí Kováč. "Veľkomoravským kniežatám sa nikdy celkom nepodarilo vymaniť sa z tohto tlaku, ale povolanie misie z Byzantskej ríše - to bol jeden z krokov, ako sa vymaniť zo 'západného tlaku', ktorý podporovali aj misionári z Franskej (Východofranskej) ríše. Nezávislosť sa nikdy nepodarilo trvalo dosiahnuť," dodal.
Prínos misie Konštantína a Metoda pre veľkú Moravu treba podľa Kováča vidieť predovšetkým v oblasti kultúry. "Spolu s kresťanstvom šírili na Veľkej Morave aj písmo, vzdelanosť a kultúru," podčiarkol Kováč.
