Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vraciame sa k niečomu, čo tu bolo, zákon z roku 1961 o tom hovorí. Stačilo ho zobrať, prekopať, vylepšiť a nastaviť na dnešnú dobu, hovorí tieňový minister zdravotníctva OĽaNO Marek Krajčí.
Autor Teraz.sk
Bratislava 9. augusta (Teraz.sk) – Ak sa reálne spustí zdravotnícka reforma postavená na stratifikácii nemocníc, bude mimoriadne dôležité zákonom poistiť aj nárok pacienta na maximálne čakacie lehoty na zákrok. V opačnom prípade by podľa tieňového ministra zdravotníctva OĽaNO Mareka Krajčího mohli poisťovne zvyšovať efektivitu použitia finančných prostriedkov na úkor pacienta.
„Chceme, aby to bolo tak, že ak sa pacient do určitého termínu na operáciu nedostane kvôli nízkym kapacitám, prichádza na rad možnosť B, že sa pacient môže obrátiť na iné pracovisko v Európskej únii, ktoré mu tú operáciu urobí. A poisťovňa by to mala preplatiť,“ povedal Krajčí.
“V situácii stratifikácie je to veľmi dôležitá poistka pre pacienta, aby poisťovne neodzmluvňovali napríklad ďalšie ortopédie na Slovensku len preto, aby mali efektívnejšie spravované financie. Ale aby si vždy museli položiť otázku, ako stúpnu čakacie lehoty pacientov, ak odzmluvnia ortopédiu,“ dodal Krajčí s tým, že ak bude poisťovniam hroziť preplácanie zákrokov v Rakúsku či Česku, budú mať väčšiu snahu udržať vyššie kapacity na realizáciu operácií tu na Slovensku.
Podľa Mareka Krajčího je dnes zdravotnícka reforma už nevyhnutnosťou, projekt ministerky Andrey Kalavskej sa však v období krátko pred voľbami podľa neho stáva objektom „politikárčenia“. Smer-SD podľa neho predložil veľmi všeobecný a vágny ústavný zákon týkajúci sa reformy a žiada preň aj podporu opozície bez toho, aby bolo jasné, čo presne bude obsahom konkrétnych vykonávacích zákonov.
„Kto by hlasoval za takúto mačku vo vreci? My ako opozícia dáme mandát tejto vláde tým, že zahlasujeme za úplne všeobecný ústavný zákon a všetky konkrétne veci, ktoré nás budú najviac zaujímať, budú v ďalších zákonoch, na ktoré už nebude treba ústavnú väčšinu,“ upozornil tieňový minister OĽaNO.
Krajčí napriek tomu chce o reforme s ministerkou zdravotníctva rokovať. Hovorí, že OľaNO má o princípoch zmeny v zdravotníctve iné predstavy, ak by ale aktuálna aktivita bola pre pacienta prospešná, budú o jej podpore diskutovať. „Nedivím sa stranám, ktoré už dnes povedali, že za takýto zákon hlasovať nebudú. Ja si stále zachovávam ten postoj, že ak by som mohol ľuďom pomôcť aspoň v tom, že sa zadefinujú maximálne čakacie lehoty, pre mňa by to bol dôležitý moment, že by sme vedeli podporiť aj celú stratifikáciu. Minimálne by sme sa nebáli, že ak podporíme stratifikáciu, pacientom sa zhorší časová dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlil Krajčí.
Samotný princíp stratifikácie, teda rozdelenia nemocníc na lokálne, regionálne, národné a kompetenčné centrá, sa podľa neho opiera o organizáciu zdravotníctva, aká u nás fungovala už za socializmu. „Vraciame sa k niečomu, čo tu bolo, zákon z roku 1961 o tom hovorí. Stačilo ho zobrať, prekopať, vylepšiť a nastaviť na dnešnú dobu,“ povedal.
Podľa navrhovaného systému budú lokálne nemocnice dostupné do 30 minút a budú mať predpísaný minimálny rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú budú poskytovať. Tie, ktoré ho nebudú schopné garantovať, sa zmenia na nemocnice následnej starostlivosti.
Všetky náročnejšie výkony sa presunú do nemocníc vyššieho typu a špecializovaných kompetenčných centier. „Keď sa pozrieme na stav našich nemocníc, každému je jasné, že nejakú reformu nemocničnej siete potrebujeme. Trh, o ktorom sme si mysleli, že to vyrieši, to, žiaľ, nevyriešil. Máme množstvo všeobecných nemocníc a každá robí v podstate všetko. Kvalita pritom zaostáva,“ konštatoval Krajčí.
Reforma má však podľa neho množstvo praktických úskalí. Ak sa má väčšina špičkových výkonov koncentrovať v desiatich regionálnych a národných nemocniciach, je podľa neho otázke, či sú tieto nemocnice v stave nápor nových pacientov zvládnuť. Problémom je podľa neho nedostatok zdravotníckych pracovníkov na trhu a otázkou je aj dlhodobé financovanie reformy.
„Papier znesie všetko, ale praktických nášľapných mín tejto reformy je podľa mňa veľmi veľa,“ tvrdí Krajčí. „Nikto nám zatiaľ nepovedal, ako bude reforma finančne zabezpečená. My sme navrhli formou ústavného zákona, že budeme každoročne zvyšovať podiel nášho HDP, ktorý investujeme do zdravotníctva, o 0,1 percenta. V súčasnosti investujeme 7,1 percenta a priemer Európskej únie je 9,9 percenta. Žiaľ, pre túto vládu zdravotníctvo prioritou nebolo,“ pripomenul.
„Lokálna nemocnica by mala byť dostupná do tridsať minúť a má v nej byť pediatria, interné, chirurgia, gynekológ aspoň pod telefónom, prípadne ambulancia alebo oddelenie. Tak isto neurológ. Všetko ostatné pôjde do desiatich regionálnych a národných nemocníc. Moja obava je, že keď všetky špecializované výkony presunieme do desiatich nemocníc, musíme sa opýtať, v akom stave sú tie nemocnice. Či budú schopné uspokojivo realizovať zvýšený dopyt pacientov po výkonoch,“ vysvetľuje Krajčí. „Vidíme, že štátne nemocnice sú v žalostnom stave. Treba tam obrovské investície do budov, do prístrojovej techniky, aj keď tam sa nejaké začali. Keď budeme chcieť navyšovať výkony, budeme potrebovať oveľa viac lôžok a hlavne zmenu organizácie práce,“ dodáva.
Čo sa týka návrhu OĽaNO, aby zákon garantoval maximálne čakacie lehoty pre pacientov, podľa Krajčiho táto myšlienka nie je nová. „Minulý rok 20. júla bol do medzirezortného pripomienkovacieho konania daný zákon, ktorý presne toto riešil. Ale neprešlo to, lebo sa proti tomu postavili najmä poisťovne,“ uviedol.
„Ak by sme chceli, aby reforma bežala tak, ako je na papieri, budeme musieť veľmi starostlivo monitorovať, aby nárok pacienta ostal aspoň taký, aký je v súčasnosti. Ale, samozrejme, keď robíme reformu, malo by to byť lepšie. Ak dnes pacient čaká na operáciu rok, malo by to byť menej a určite nie viac,“ uzavrel Krajčí.
„Chceme, aby to bolo tak, že ak sa pacient do určitého termínu na operáciu nedostane kvôli nízkym kapacitám, prichádza na rad možnosť B, že sa pacient môže obrátiť na iné pracovisko v Európskej únii, ktoré mu tú operáciu urobí. A poisťovňa by to mala preplatiť,“ povedal Krajčí.
“V situácii stratifikácie je to veľmi dôležitá poistka pre pacienta, aby poisťovne neodzmluvňovali napríklad ďalšie ortopédie na Slovensku len preto, aby mali efektívnejšie spravované financie. Ale aby si vždy museli položiť otázku, ako stúpnu čakacie lehoty pacientov, ak odzmluvnia ortopédiu,“ dodal Krajčí s tým, že ak bude poisťovniam hroziť preplácanie zákrokov v Rakúsku či Česku, budú mať väčšiu snahu udržať vyššie kapacity na realizáciu operácií tu na Slovensku.
Podľa Mareka Krajčího je dnes zdravotnícka reforma už nevyhnutnosťou, projekt ministerky Andrey Kalavskej sa však v období krátko pred voľbami podľa neho stáva objektom „politikárčenia“. Smer-SD podľa neho predložil veľmi všeobecný a vágny ústavný zákon týkajúci sa reformy a žiada preň aj podporu opozície bez toho, aby bolo jasné, čo presne bude obsahom konkrétnych vykonávacích zákonov.
„Kto by hlasoval za takúto mačku vo vreci? My ako opozícia dáme mandát tejto vláde tým, že zahlasujeme za úplne všeobecný ústavný zákon a všetky konkrétne veci, ktoré nás budú najviac zaujímať, budú v ďalších zákonoch, na ktoré už nebude treba ústavnú väčšinu,“ upozornil tieňový minister OĽaNO.
Krajčí napriek tomu chce o reforme s ministerkou zdravotníctva rokovať. Hovorí, že OľaNO má o princípoch zmeny v zdravotníctve iné predstavy, ak by ale aktuálna aktivita bola pre pacienta prospešná, budú o jej podpore diskutovať. „Nedivím sa stranám, ktoré už dnes povedali, že za takýto zákon hlasovať nebudú. Ja si stále zachovávam ten postoj, že ak by som mohol ľuďom pomôcť aspoň v tom, že sa zadefinujú maximálne čakacie lehoty, pre mňa by to bol dôležitý moment, že by sme vedeli podporiť aj celú stratifikáciu. Minimálne by sme sa nebáli, že ak podporíme stratifikáciu, pacientom sa zhorší časová dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlil Krajčí.
Samotný princíp stratifikácie, teda rozdelenia nemocníc na lokálne, regionálne, národné a kompetenčné centrá, sa podľa neho opiera o organizáciu zdravotníctva, aká u nás fungovala už za socializmu. „Vraciame sa k niečomu, čo tu bolo, zákon z roku 1961 o tom hovorí. Stačilo ho zobrať, prekopať, vylepšiť a nastaviť na dnešnú dobu,“ povedal.
Podľa navrhovaného systému budú lokálne nemocnice dostupné do 30 minút a budú mať predpísaný minimálny rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú budú poskytovať. Tie, ktoré ho nebudú schopné garantovať, sa zmenia na nemocnice následnej starostlivosti.
Všetky náročnejšie výkony sa presunú do nemocníc vyššieho typu a špecializovaných kompetenčných centier. „Keď sa pozrieme na stav našich nemocníc, každému je jasné, že nejakú reformu nemocničnej siete potrebujeme. Trh, o ktorom sme si mysleli, že to vyrieši, to, žiaľ, nevyriešil. Máme množstvo všeobecných nemocníc a každá robí v podstate všetko. Kvalita pritom zaostáva,“ konštatoval Krajčí.
Reforma má však podľa neho množstvo praktických úskalí. Ak sa má väčšina špičkových výkonov koncentrovať v desiatich regionálnych a národných nemocniciach, je podľa neho otázke, či sú tieto nemocnice v stave nápor nových pacientov zvládnuť. Problémom je podľa neho nedostatok zdravotníckych pracovníkov na trhu a otázkou je aj dlhodobé financovanie reformy.
Papier znesie všetko
„Papier znesie všetko, ale praktických nášľapných mín tejto reformy je podľa mňa veľmi veľa,“ tvrdí Krajčí. „Nikto nám zatiaľ nepovedal, ako bude reforma finančne zabezpečená. My sme navrhli formou ústavného zákona, že budeme každoročne zvyšovať podiel nášho HDP, ktorý investujeme do zdravotníctva, o 0,1 percenta. V súčasnosti investujeme 7,1 percenta a priemer Európskej únie je 9,9 percenta. Žiaľ, pre túto vládu zdravotníctvo prioritou nebolo,“ pripomenul.
„Lokálna nemocnica by mala byť dostupná do tridsať minúť a má v nej byť pediatria, interné, chirurgia, gynekológ aspoň pod telefónom, prípadne ambulancia alebo oddelenie. Tak isto neurológ. Všetko ostatné pôjde do desiatich regionálnych a národných nemocníc. Moja obava je, že keď všetky špecializované výkony presunieme do desiatich nemocníc, musíme sa opýtať, v akom stave sú tie nemocnice. Či budú schopné uspokojivo realizovať zvýšený dopyt pacientov po výkonoch,“ vysvetľuje Krajčí. „Vidíme, že štátne nemocnice sú v žalostnom stave. Treba tam obrovské investície do budov, do prístrojovej techniky, aj keď tam sa nejaké začali. Keď budeme chcieť navyšovať výkony, budeme potrebovať oveľa viac lôžok a hlavne zmenu organizácie práce,“ dodáva.
Povinné počty zákrokov
-Ministerstvo chce garantovať kvalitu lekárskej starostlivosti aj tým, že nemocnice budú musieť urobiť v určitom časovom intervale aspoň predpísaný minimálny počet zákrokov určitého typu, aby v nich dosiahli potrebnú prax. Ak ju mať nebudú, poisťovne im zákroky nepreplatia. Ako hodnotíte túto ideu?-
Tzv. learning curve sa vzťahuje najmä na operatéra, lekára. Fakultná nemocnica má na ortopedickom oddelení povedzme 30 lekárov a malá nemocnica piatich. Teda ledva naplní limit, ktorý fakultná nemocnica naplní bez problémov. Ale learning curve tých piatich lekárov môže byť taká, že jeden z nich odoperuje oveľa viac výkonov, ako lekár v tej veľkej nemocnici. Takže opäť je to o tom, ako nastaviť štandardy kvality. Tým nepopieram, že aj oddelenie ako také má learning curve. Na tom je napríklad je vidieť, ako sú zohratí.
-Ministerstvo chce garantovať kvalitu lekárskej starostlivosti aj tým, že nemocnice budú musieť urobiť v určitom časovom intervale aspoň predpísaný minimálny počet zákrokov určitého typu, aby v nich dosiahli potrebnú prax. Ak ju mať nebudú, poisťovne im zákroky nepreplatia. Ako hodnotíte túto ideu?-
Tzv. learning curve sa vzťahuje najmä na operatéra, lekára. Fakultná nemocnica má na ortopedickom oddelení povedzme 30 lekárov a malá nemocnica piatich. Teda ledva naplní limit, ktorý fakultná nemocnica naplní bez problémov. Ale learning curve tých piatich lekárov môže byť taká, že jeden z nich odoperuje oveľa viac výkonov, ako lekár v tej veľkej nemocnici. Takže opäť je to o tom, ako nastaviť štandardy kvality. Tým nepopieram, že aj oddelenie ako také má learning curve. Na tom je napríklad je vidieť, ako sú zohratí.
Čo sa týka návrhu OĽaNO, aby zákon garantoval maximálne čakacie lehoty pre pacientov, podľa Krajčiho táto myšlienka nie je nová. „Minulý rok 20. júla bol do medzirezortného pripomienkovacieho konania daný zákon, ktorý presne toto riešil. Ale neprešlo to, lebo sa proti tomu postavili najmä poisťovne,“ uviedol.
„Ak by sme chceli, aby reforma bežala tak, ako je na papieri, budeme musieť veľmi starostlivo monitorovať, aby nárok pacienta ostal aspoň taký, aký je v súčasnosti. Ale, samozrejme, keď robíme reformu, malo by to byť lepšie. Ak dnes pacient čaká na operáciu rok, malo by to byť menej a určite nie viac,“ uzavrel Krajčí.
