Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jubilujúci nestor našej literárnej kritiky je príkladom slobodného kritika s kladným vzťahom k svetu, k umeniu a najmä k literatúre.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) – Literárny kritik, prekladateľ a esejista Jozef Bžoch sa v piatok 25. novembra dožíva 90 rokov.
Narodil sa 25. novembra 1926 v Závode (okres Malacky) v rodine strážnika trate. Ako pseudonym používal meno Jozef B. Závodský. Po maturite v roku 1945 študoval slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
V rokoch 1949-1952 bol redaktorom kultúrnej rubriky denníka Práca. Neskôr, v rokoch 1952-1955 bol redaktorom Kultúrneho života, v rokoch 1955-1963 bol redaktorom Slovenských pohľadov. Od roku 1963 pracoval v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), s výnimkou rokov 1966-1968, keď bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1969, keď sa do Ústavu vrátil, už však nesmel obhájiť kandidátsku prácu.
Na jeseň 1971 ho zatkli pre podozrenie z rozširovania protiokupačných písomností, po dvoch týždňoch vyšetrovacej väzby ho prepustili a v roku 1973 ho prepustili aj z Ústavu, pričom mal zákaz publikovať a pracovať v oblasti kultúry. Potom bol až do roku 1977 zamestnaný vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácie, neskôr odišiel do Biografického oddelenia Matice slovenskej v Bratislave, kde participoval na tvorbe Slovenského biografického slovníka. V súčasnosti je na dôchodku, no od júla 1993 do mája 1994 ešte pôsobil v kultúrnom oddelení denníka Národná obroda.
Po roku 1945 uverejňoval v kultúrnych časopisoch a v denníku Čas články o francúzskej literatúre a spolupracoval s rozhlasom. Najskôr recenzoval predovšetkým poéziu. V literárnokritickej práci mu bol vzorom český kritik František Xaver Šalda a slovenský literárny vedec a kritik Alexander Matuška.
Na začiatku 50. rokov 20. storočia kritizoval schematizmus v literatúre, svoje kritické hodnotenie poézie zhrnul do knihy Podoby slovenskej poézie (1961). V roku 1970 mu vyšiel výber z kritických štúdií a esejí zväčša zo 60. rokov 20. storočia pod názvom Kontakty, ktorý potvrdil Bžochovu estetickú a metodologickú orientáciu a jeho citlivý prístup k jednotlivým dielam a autorom. Kniha však bola vzápätí zošrotovaná. Až v roku 1990 vydal literárnokritické zamyslenia nad slovenskou literatúrou 80. rokov 20. storočia Literárne soboty.
Za knihu Literárne štvrtky (2006) dostal cenu za literárnu vedu za rok 2006.
Kniha Literárium, ktorá vyšla na sklonku roku 2011, nadväzuje na predchádzajúce výbery Zo zápisníka kritika (2001) a Literárne štvrtky (2006). Jozef Bžoch prekladal z francúzskej a nemeckej literatúry (Stendhal, Friedrich Nietzsche, Erich Maria Remarque, Wolfgang Hildesheimer).
Jubilujúci nestor našej literárnej kritiky Jozef Bžoch je príkladom slobodného kritika s kladným vzťahom k svetu, k umeniu a najmä k literatúre, ktorá preňho navzdory komerčným tlakom, masmediálnej konkurencii a novým informačným technológiám reálne existuje a hrá nezastupiteľnú úlohu.
Narodil sa 25. novembra 1926 v Závode (okres Malacky) v rodine strážnika trate. Ako pseudonym používal meno Jozef B. Závodský. Po maturite v roku 1945 študoval slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
V rokoch 1949-1952 bol redaktorom kultúrnej rubriky denníka Práca. Neskôr, v rokoch 1952-1955 bol redaktorom Kultúrneho života, v rokoch 1955-1963 bol redaktorom Slovenských pohľadov. Od roku 1963 pracoval v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), s výnimkou rokov 1966-1968, keď bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1969, keď sa do Ústavu vrátil, už však nesmel obhájiť kandidátsku prácu.
Na jeseň 1971 ho zatkli pre podozrenie z rozširovania protiokupačných písomností, po dvoch týždňoch vyšetrovacej väzby ho prepustili a v roku 1973 ho prepustili aj z Ústavu, pričom mal zákaz publikovať a pracovať v oblasti kultúry. Potom bol až do roku 1977 zamestnaný vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácie, neskôr odišiel do Biografického oddelenia Matice slovenskej v Bratislave, kde participoval na tvorbe Slovenského biografického slovníka. V súčasnosti je na dôchodku, no od júla 1993 do mája 1994 ešte pôsobil v kultúrnom oddelení denníka Národná obroda.
Po roku 1945 uverejňoval v kultúrnych časopisoch a v denníku Čas články o francúzskej literatúre a spolupracoval s rozhlasom. Najskôr recenzoval predovšetkým poéziu. V literárnokritickej práci mu bol vzorom český kritik František Xaver Šalda a slovenský literárny vedec a kritik Alexander Matuška.
Na začiatku 50. rokov 20. storočia kritizoval schematizmus v literatúre, svoje kritické hodnotenie poézie zhrnul do knihy Podoby slovenskej poézie (1961). V roku 1970 mu vyšiel výber z kritických štúdií a esejí zväčša zo 60. rokov 20. storočia pod názvom Kontakty, ktorý potvrdil Bžochovu estetickú a metodologickú orientáciu a jeho citlivý prístup k jednotlivým dielam a autorom. Kniha však bola vzápätí zošrotovaná. Až v roku 1990 vydal literárnokritické zamyslenia nad slovenskou literatúrou 80. rokov 20. storočia Literárne soboty.
Za knihu Literárne štvrtky (2006) dostal cenu za literárnu vedu za rok 2006.
Kniha Literárium, ktorá vyšla na sklonku roku 2011, nadväzuje na predchádzajúce výbery Zo zápisníka kritika (2001) a Literárne štvrtky (2006). Jozef Bžoch prekladal z francúzskej a nemeckej literatúry (Stendhal, Friedrich Nietzsche, Erich Maria Remarque, Wolfgang Hildesheimer).
Jubilujúci nestor našej literárnej kritiky Jozef Bžoch je príkladom slobodného kritika s kladným vzťahom k svetu, k umeniu a najmä k literatúre, ktorá preňho navzdory komerčným tlakom, masmediálnej konkurencii a novým informačným technológiám reálne existuje a hrá nezastupiteľnú úlohu.
